Pôvodný areál našej slovenskej, zákonom chránenej Škumpy vlasatej /trieda Magnólie, podtrieda Rosidea-ružové, rad Rutales-rurotvaré, čelaďAnacardiaceae-obličkovcovité/ sa rozprestiera od západného Stredomoria postrednú Európu, cez Euroáziu a zasahuje ďaleko na východ, až do čínskychHimaláji.
V strednej Európe sa táto drevina pokladá za relikt interglaciálnej kveteny a patrí medzi reliktné teplomilné druhy. Žiaľ, ako pele mnohých krásných rastlín - nepochybne silno alergizuje. A to priamo v centre mesta. Snáď zodpovední odborníci, ktorí aktuálne investovali 100tisíc euro za muškáty, surfínie a plectrantusy na stĺpoch v centre, veľmi presne vedia čo "im" na Kolárku reálne rastie. Údajne jedovatá Škumpa je krásna. Rastie a kvitne "zadarmo", nevyžaduje žiadnu špeciálnu starostlivosť. Nepotrebuje drahé kvetináče, ani navŕšené euráče. Dúfam len, že na mobilnú zeleň, čo rasti vysoko nad našimi hlavami si ešte v horúcom lete spomenie aj niekto iný ako Matka príroda a aspoň z času načas kvety poleje /a nebodaj aj prihnojí/. Osobne ma mrzí, že ani jeden hrantík neosadili na Štúrovej ulici, v centre Bratislavy, kde nerastie ani jeden strom. Rozkvitnutá Škumpa je každopádne nádherný samorast a vzácna drevina. Pre mňa zostáva DOWNTOWN 2009 PRESSBURGER BUSH NUMERO UNO :).
.
Škumpa má opadavé nedelené celistvookrajové a široko okrúhlo vajcovité listy, na okraji presvitavo lemované, s vyčnievajúcou žilnatinou, oinovateno zelené (často pestovaný kultivar „Purpurea“ má purpurovočervené listy). Dlho stopkaté kvety tvoria bohaté, akoby nafúknuté koncové metliny, z kvetov však len malá časť dospieva do plodov – ostatné opadávajú, ale ich dlhé stopky i stopky plodov a bočné konáriky súkvetí striebristo ochlpatejú (obrastú trichómami), takže celé súplodie vyzerá ako obláčik dymu, alebo parochňa. Nevšedne kontrastný je potom pohľad do koruny spomínaného červenolistového kultivaru, nad ktorým sa vznášajú obláčiky belavého páperia. Po dozretí plodov /kôstkovíc/ sa celé súplodie odlamuje a slúži ako lietací aparát.
Drevo Škumpy sa cení v stolárstve /žlý uhorský fustik, fisetové drevo/, v listoch sa nachádzajú triesloviny. Všeobecne sa považuje za veľmi cennú drevinu vhodnú pre záhradnú architektúru.
P.S. Oborné informácie o zvláštnej drevine mi promtne poskytla kolegynka, sestrička Tánička K.-šťastná mamička, o mesiac inžinierka, ktorá sa rozhodla rozšíriť si pred rokmi svoj obzor na SPU, Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva, Katedre krajinného plánovania a pozemkových úprav v Nitre....Pre mňa svoj titul inžierky už dávno obhájila a srdečne pozdravujem jej pedagógov na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite so sídlom v Nitre :)
Venované Svetovému dňu životného prostredia /5.jún/.
