Meno: |
Popis: |
Abdon |
m. z hebr. ebed
sluha, otrok, staršia podoba Abdiáš, blízky pôv. význam má meno Sergej,
rus. Avdon |
Ábel |
m. z hebr.hábel
ľahký vánok, dych |
Abelard |
m. z franc. náreč.
abelhe včelár alebo variant mena Adelard (nem.Adalhard vznešená
moc, sila) |
Abrahám |
m. z hebr. abrám
otec množstva, staršia podoba Abram, pôv. významom je blízke meno Atila,
rus. Avram, arab. Ibrahim |
Absolón |
m. z hebr. abšalóm
otec mieru, s ním súvisí meno Axel |
Ada |
ž. z nem. mien
so základom adal vznešený, ušľachtilý, v sloven. z dom. podoby mena
Adela, vykladá sa aj z hebr. háda(h) ozdoba |
Adalbert |
m. nem. meno
(stnem. adal + berath) vznešený, urodzený a slávny, skrátením
vzniklo meno Albert |
Adam |
m. z hebr. hádám
prsť, zem, t.j. človek z hliny, pozemšťan, dom. Ado, Aduš |
Adela |
ž. pôv. dom.
podoba nem. mena Adelheid vznešená postava alebo zo stnem. mena Adala
(adal vznešený), staršia podoba Adelaida, novšia Ada, Alida, Alina, Adelína,
maď. Adél, fín. heidi, dom. Ada, Adica, Adina, Aduša |
Adelaida |
ž. franc. podoba
nem. mena Adelheid |
Adelard |
m. nem. meno
(stnem. adal + hart) vznešená sila, moc |
Adelgunda |
ž. nem. meno
(stnem. adal + gunt) vznešená bojovníčka) |
Adelína |
ž. z nem. mena
Adeline (od Adelheid) |
Adolf |
m. - Adolfína
ž. z nem. (stnem. adal + wolf) vznešený, ušľachtilý vlk, dom. Ado,
Dolo, Dolfo, - Ada, Adolfa |
Adrián |
m. - Adriána
i Adriena ž. z lat. Hadrianus muž od mora, z tal. mesta (H)adrie, staršia
podoba Hadrián, maď. Adorján, dom. Ado, Rio, - Ada, Ria, Riana |
Afra |
ž. z lat.,
Afričanka |
Agap |
m. - Agapa i
Agapia ž. z gréc. agapaó ľúbiť, milovať, agapé ľúbosť, blízky
pôv. význam majú mená so základmi ľub a mil a mená Amát, Gracián |
Agáta |
ž. - Agatón m.
z gréc. agathós dobrý, láskavý, blízky pôv. význam majú mená so základom
dobr (dobrý), čes. Háta, dom. Aga |
Aglája |
ž. rus. meno
z gréc. aglaos krásna, nádherná, pôv. významom blízke sú mená Bela,
Krasava, dom. Agla |
Agnesa |
i Agneša ž. z
gréc. hagné čistá, nevinná, nepoškvrnená, čes. Anežka, maď. Ágnesz
(Ágnes), špan. Inés |
Achiles |
m. z gréc. mena
Achilleus, let. Achiles (vykladá sa ako môj brat alebo syn hada,
alebo sa spája s významom rieky Achélóos |
Aida |
ž. nejasné, asi
z gréc., rozšírené ako meno hrdinky rovnomennej opery G.Verdiho |
Aladár |
m. maď. meno
z tur. s pôv. významom telesný strážca |
Alan |
m. nejasné, asi
z kelt. s pôv. významom súlad, svornosť |
Albert |
m. - Alberta
ž. pôv. skrátená podoba nem. mena Adalbert (stnem. adal + beraht) vznešený,
urodzený a slávny, rovnaký pôv. význam majú staršie podoby Albertín,
Albertína (podľa nem. žen. Albertine) a mená Albrecht a Adalbert, dom. Alo,
Alino, Berco, - Bresn |
Albertín |
m. - Albertína
ž. staršie podoby mien Albert, Alberta |
Albín |
m. - Albína ž.
z lat. albus biely, pôv. významom blízke sú mená Bela, Blanka, Kandid,
dom. žen. Alina, Aľa |
Albrecht |
m. - Albrechta
ž. pôv. skrátená podoba nem. mena Adalbrecht (stnem. adal + beraht) vznešený,
urodzený a slávny, rovnaký pôv. význam majú mená Adalbert, Albert |
Alena |
ž. variant mena
Helena alebo skrátené z Magdaléna |
Aleš |
m. čes. dom.
podoba mena Alexej |
Alex |
m. pôv. dom.
podoba mien Alexej, Alexander |
Alexander |
m. - Alexandra
ž. z gréc. Alexandros obranca mužov, čes. Alexandr, rus. Aleksandr,
tal. Alessandro, maď. Sándor (Šándor), dom. Alex, Alo, Alino, Lexo, Šaňo,
Šándor, Saša - Alexa, Lexa, Xandra, Saša, Sašena |
Alexej |
m. rus. meno
z gréc. álexis pomoc, alexein brániť, t.j. obranca, lat.
Alexius, nem. Alexis, rus. Aleksej, maď. Elek, |
Alfonz |
m. - Alfonzia
ž. franc. zo stnem. Adalfuns (pôv. Hadafuns) pripravený na boj, franc.
Alphonse (Alfons), špan. Alfonso, dom. Fonzo, Fľonzo, - Alfonza, Fonza, m.
rus. meno z gréc. álexis pomoc , alexein brániť , t.j. obranca , lat. alexius,
nem. Alexis, rus.Aleksej, maď. Elek |
Alfréd |
m. - Alfréda
ž. z angl. (stangl. aelf + raed) múdry poradca, ktorému pomáhajú elfovia
(duchovia), dom. Fredo, |
Alica |
ž. z angl. Alice
(dom. podoba mien Elisabeth, Adelheid alebo Alexandra) alebo zo stfranc. Aaliz
(z Adelheid), |
Alida |
ž. nem. meno
skrátené z Adelheid Adela, |
Alina |
ž. dom. podoba
nem. mena Adeline (z Adelheid) alebo mena Albína, dom. Aľa, |
Alma |
ž. asi z lat.,
s pôv. významom živiteľka, plodná, |
Alojz |
m. - Alojzia
ž. zo stfranc. Lowis (dnes Louis) zrejme zo stnem Hludwig slávny bojovník
alebo z latinizovaného (Aloisius) stnem. mena Alwisi celý biely, rovnaký
pôv. význam majú mená Lujza, Ľudovít, čes. Alois, maď. Alajos (Alajoš), dom.
Lojzo, - Lojzaresní analýzu., |
Alžbeta |
ž. zo staršieho
Elizabeta (hebr. Elíšebah) bohu zasvätená, angl. Elisabeth, rus. Jelizaveta,
maď. Erzsébet, Erzsika (Eržébet, Eržika), dom. Beta, Betina, Betuša, Líza,
Lízina, Erža, |
Amadeus |
m. z lat. Amadeus
milý bohu, rovnaký pôv. význam majú mená Bohumil, Teofil, nem. Gottlieb,
maď. Amadé, tal. Amadeo, franc. Amédé, |
Amália |
ž. zo stnem amal
pracovitý, pôv. významom blízke sú mená Emil, Emília, franc. Amélie
(Ameli), dom. Amáľa, Máľa, Málča, Malka, |
Amand |
m. - Amanda ž.
z lat. amandus milý, milovaný, blízky pôv. význam majú mená so základmi
ľub a mil a mená Amát, Agap, Gracián, |
Amarant |
m. - Amaranta
ž. z gréc. amárantos nevädnúci, nesmrteľný, |
Amát |
i Amátus m. -
Amáta ž. z lat. amatus (žen. amata) milovaný, |
Ambróz |
m. - Ambrózia
ž. z gréc. Ambrosios (lat. Ambrosius) nesmrteľný, nebeský, pôv. významom
blízke sú mená Atanáz, Celestín, dom. Ambro, Ambruš, |
Amos |
m. z hebr. hámós
prinesený, |
Anabela |
ž. vzniklo spojením
mien Anna a Bela alebo z mena Amabel (lat. Amabilis lásky hodná, milá,
ľúbezná, dom. Bela |
Anastáz |
m. - Anastázia
ž. z gréc. anastas vzkriesený, rus. žen. Nastasia, dom. Stáza, Nasťa |
Anatol |
m. - Anatólia
ž. z gréc. anatole (muž) z východu |
Andrej |
i Ondrej m. -
Andrea ž. z gréc. Andreas statný, mužný, odvážny, žen. meno z franc.
Andrée, maď. András (Andráš), Andor, Endre, čes. Ondřej, poľ. Andrzej, dom.
Andro, Andriš, Andráš, Anduš, Ondráš, Ondriš, Ondro, Oňo, - Andrejka |
Andronik |
m. - Andronika
ž. z gréc. anér a niké víťazstvo muža, t.j. víťaz, pôv. významom
blízke sú mená Mikuláš, Nikodém, Veronika, Víťazoslav, Žigmund |
Aneta |
ž. pôv. franc.
zdrobnená podoba (Anette) mena Anna |
Anežka |
ž. čes. podoba
mena Agnesa |
Angela |
ž. - Angel m.
z gréc. ággelos (lat. angelus) posol (boží),
anjel |
Angelika |
ž. z lat. angelica
anjelská, franc. Angélique |
Angelína |
ž. z tal. alebo
franc. Angelina Angela |
Anita |
ž. pôv. špan.
dom. podoba mena Anna |
Anna |
ž. z hebr. Channá(h)
milosť), t.j. milá, milostná, pôv. významom
blízke sú mená so základom ľub a mil a mená Amanda, Grácia, dom. Ana, Anina,Anuša,
Anča, Aňa, Hana, Hanuľa, Hanuša, Hanča, Nina, Nana |
Annamária |
ž. zo spojenia
mien Anna a Mária |
Antal |
m. maď. podoba
mena Anton |
Antília |
ž. nejasné, asi
podľa najstaršej podoby názvu Antíl (Antilia) protiľahlé
ostrovy |
Antim |
m. z gréc. anthinos
pokrytý kvetmi, kvetový, pôv. významom je blízke meno Florián a mená
so základom kvet |
Antip |
m. rus. meno
z gréc. Antipas (z Antipatros obyvateľ masta Antipatrie) |
Anton |
m. - Antónia
ž. z lat. Antonius popredný, vynikajúci, čes. Antonín, maď. Antal,
Antos (Antoš), dom. Antoš, Antuš, Tóno, Tono, Toňo, Tončo, Tonuľo, - Tona,
Toňa, Tonča, Tonuľa |
Anunciáta |
ž. z lat. anuntiata
neohlásená, nečakaná |
Anzelm |
m. - Anzelma
ž. z nem. Anselm, Anshelm božia prilba, ochrana, rovnaký pôvod
má meno Selma |
Apia |
ž. - Apián m.
z lat. mena Appius, teda Appiova, Appiov, pôv. význam nie je
jasný |
Apoliena |
i Apolena ž.
vznikli z mena Apolónia |
Apolinár |
m. - Apolinára
ž. z lat. Apollinarius Apolónov, patriaci bohu Apolónovi |
Apolón |
m. - Apolónia
ž. podľa mena gréc. boha slnka Apolóna (gréc. Apollón, lat. Apollo) z lat.
Apolonius Apolónov, dom. Apolo, - Apola, Póľa, Polča, Poľuša |
Arabela |
ž. z lat. orabilis
venujúci sa modlitbe alebo variant mena Anabela |
Aranka |
ž. maď. meno
(arany, čít. araň zlato, zlatý), pôv. významom blízke sú mená so základom
zlat a meno Aurélia |
Aretas |
m. - Areta ž.
angl. meno asi z gréc. areté dobrodinec alebo z arab. harata orať,
obrábať zem (potom by bolo pôv. významom blízke meno Juraj) |
Ariadna |
ž. z gréc. Ariadné
(ari + andanó veľmi sa páči), t.j. vážená,
úctyhodná |
Ariel |
m. - Ariela ž.
z hebr. Aríél boží lev alebo boží oheň |
Aristid |
m. - Aristida
ž. z gréc. aristos najlepší |
Arkád |
m. - Arkádia
ž. z lat. Arcadius (gréc. Arkas, gen. Arkados mesto Arkádia), gréc.
Arkadios obyvateľ Arkádie, rus. Arkadij |
Arleta |
ž. z franc.,
nejasné |
Armand |
m. - Armanda
ž. franc. podoba mena Herman |
Armín |
m. - Armína ž.
z maď. Ármin Herman |
Arne |
m. škand. meno
skrátené z mien so základom arn orol |
Arnold |
m. - Arnolda
ž. z nem. Arnold, Arnwald (stnem. aro + waltan) vládca orol, silný
ako orol, dom. Arno, - Arna |
Arnošt |
m. - Arnoštka
ž. čes. podoba mena Ernest |
Áron |
m. z hebr. Aharón
prorocký, osvietený |
Arpád |
m. z maď. Árpád
(árpa jačmeň) |
Artem |
m. - Artemia
ž. pôv. rus. dom. podoba mena Artemij (z gréc. artemés zdravý) |
Artemida |
ž. podľa mena
gréc. bohyne lovu Artemis (gréc. artemés zdravý) |
Artemon |
m. staršia rus.
podoba mena Artamon (z gréc. artemés zdravý) |
Artúr |
m. z kelt. arth
medveď, pôv. významom blízke je meno Uršuľa, dom. Artuš |
Arzen |
m. z lat. Arsenius,
gréc. Arsenios mužný, pôv. významom blízke je meno Andrej |
Aster |
m. - Astéria
ž. z gréc. aster hviezda, asterios hviezdny,
pôv. významom sú blízke mená Estera, Hvezdoň, Atela |
Astrid |
m. - Astrida
ž. žen. meno je najskôr zo stšvéd. Astriss bohom milovaná, spôsobujúca
bohu radosť, môže byť aj z gréc. astroidés hviezdovitý |
Atanáz |
m. - Atanázia
ž. z gréc. athanatos nesmrteľný, pôv. významom sú blízke mená Ambróz,
Celestín |
Aténa |
ž. podľa mena
gréc. bohyne múdrosti Athéné (lat. Minerva) |
Atila |
m. maď. meno
z gót. Attila otecko, pôv. významom je blízke meno Abrahám |
August |
m. - Augusta
ž. z lat. augustus žiarivý, svetlý, vznešený, majestátny, pôv. významom
blízke sú mená Adela, Auróra, Etela, Svetlana |
Augustín |
m. - Augustína
ž. z lat. Augustinus Augustov, maď. Ágoston, Augusztina (Ágošton, Augustina),
dom. August, Gusto (porov. aj od Gustáv), - Augusta, Gusta, Gustína |
Aurel |
m. - Aurélia
ž. z lat. Aurelius (aureolus zlatý, zlatučký), staršie podoby Aurélius,
Aurelián, rovnaký pôv. význam majú mená so základom zlat a meno Aranka, dom.
Relo, - Aurelka, Rela |
Auróra |
ž. z lat. Aurora
ranná zora, zornička, pôv. významom blízke je meno Zora |
Axel |
m. pôv. sever.
skrátená podoba mena Absolón |
Babeta |
ž. pôv. franc.
dom. podoba (Babette) mena Barbora alebo Alžbeta |
Balbína |
ž. nejasné, asi
z nem. Baldwin (stnem. bald + wini) smelý, odvážny priateľ) |
Baltazár |
m. z hebr. Béltšáccár
(z babyl. Balát-šarussur) (boh) Baal ochraňuj kráľa, maď. Boltizsár
(Boldižár), dom. Balco, Balko |
Barbora |
i Barbara ž.
z gréc. barbaros cudzinec, kto nezrozumiteľne rozpráva, brble,
blízky pôv. význam majú mená Blažej, Gaston, maď. Borbála, rus. Varvara, dom.
Bara, Bora, Boriša, Babuša, Barča, Borča |
Barica |
ž. južnoslovan.
dom. podoba mena Barbara |
Barnabáš |
m. z hebr. barneb-húáh
predpovedaný, prorokovaný syn |
Bartolomej |
m. - Bartolomea
ž. z hebr. bar Talmai Talmajov syn, maď. Berco, Bertalan, dom. Bartolen,
Bartomil, Bartoš, Berco |
Bazil |
m. z lat. Basilius
(gréc. Basileios kráľovský), rovnaký pôvod má meno Vasil, pôv. významom
blízke je meno Regína |
Beáta |
ž. - Beatus m.
z lat. beata blažená, šťastná, pôv. významom blízke sú mená Blažena,
Félix, dom. Bea |
Beatrica |
ž. z lat. Beatrix
prinášajúca šťastie, blaženosť |
Bela |
ž. z lat. bella
krásna alebo pôv. dom. podoba mien Anabela, Arabela, Izabela |
Belín |
m. - Belína ž.
nejasné, azda novšie mená utvorené z mena Bela alebo Belinda |
Belinda |
ž. angl. meno
nem. pôvodu (zo stnem. lint had alebo linta štít, ochrana) |
Belo |
m. z maď. Béla,
to z nem. Adalbert, (spájalo sa aj s menom Vojtech) asociáciou je blízke k
žen. menu Bela |
Belomír |
m. novšie sloven.
meno, azda chybne utvorené namiesto Bolemír |
Beňadik |
m. - Benedikta
ž. z lat. Benedicrus požehnaný, blahoslavený, staršia podoba Benedikt,
pôv. významom blízke sú mená Blahoslav, Felix, Makar, maď. Benedek, tal. Benedetto,
špan. Benito |
Benilda |
ž. nejasné, asi
z mena Benedikta podľa mena Brunhilda |
Benita |
ž. pôv. špan.
dom. podoba mena Benedikta |
Benjamín |
m. z hebr. ben-já-mín
syn pravej ruky, milovaný syn |
Benon |
m. pôv. franc.
dom. podoba mena Beňadik alebo Benjamín |
Berenika |
ž. z gréc. Bereniké,
Beroniké prinášajúca víťazstvo, variantom je meno Veronika |
Bernard |
m. - Bernarda
ž. z nem. Bernhard (stnem. bern + hart) medvedia sila, silný ako
medveď, maď. Bernát |
Bernardín |
m. - Bernardína
ž. staršie podoby mien Bernard, Bernarda |
Berta |
ž. nem. meno
(zo stnem. beraht) slávna, skvelá, z toho základu sú aj mená Albert,
Albrecht |
Bertín |
m. dotvorená
muž. podoba k menu Berta (nem. Bertina, Bertine) |
Bertold |
m. nem. meno
(zo stnem. beraht + waltan) slávny, skvelý vládca, maď. Bertót |
Bertram |
m. nem. meno
( zo stnem. berath + hraban) slávny, skvelý havran |
Bertrand |
m nem. meno (zo
stnem. beraht + rant) slávny, skvelý štít, ochrana alebo variant mena
Bertram |
Bianka |
ž. z tal. Bianca
(Bianka) biela, belostná, Blanka |
Bibiána |
ž. z lat. mena
Vivianus (vivus živý, plný života), variantom je meno Viviána |
Blahoboj |
m. novšie slovan.
meno, pôv. význam by bol bojujúci za dobro, blaho |
Blahomil |
m. - Blahomila
ž. slovan. meno s pôv. významom milujúci dobro, blaho |
Blahomír |
m. - Blahomíra
ž. slovan. meno, variant mena Blahomil, možno vyložiť aj ako
blahý mier (svet) |
Blahosej |
m. utvorené podľa
slovan. zložených mien (M.Kukučín: Lukáš Blahosej Krasoň), jeho význam by
bol rozsievajúci blaho, dobro |
Blahoslav |
m. - Blahoslava
ž. slovan. meno s pôv. významom blahoslavený, blízke sú mená Beňadik,
Makar, dom. Blahoš, - Blahuša |
Blanka |
ž. pôv. špan.
meno (špan. blanca biela), z tal. podoby je meno Bianka, pôv. významom
blízke sú mená Albína, Kandida |
Blažej |
m. z gréc. Blasios,
asi brbľavý, nezrozumiteľne hovoriaci, podobnosť so žen. menom Blažena
je náhodná, pôv. významom blízke sú mená Barbara, Gaston, lat. Blasius, rus.
Vlasij, maď. Balázs (Baláž), dom. Blažo |
Blažena |
ž. slovan. variant
mena Beata (lat. beata blažená), dom. Blaža |
Bohdan |
m. - Bohdana
ž. slovan. meno vzniklo ako paralela gréc. Theódóros (boží dar), teda
s pôv. významom bohom daný, boží dar, u juž. Slovanov častejšie
je meno Božidar, blízke sú aj mená Deodata, Donát, Dorota, Izidor, Matej,
Matúš |
Bohuchval |
m. slovan. meno,
pôv. význam by bol chváliaci boha |
Bohumil |
m. - Bohumila
ž. slovan. meno vzniklo prekladom gréc. Theóphilos Teofil, pôv. významom blízke
sú aj mená Amadeus, nem. Gottlieb, dom. Bohuš, Božo, Milo, - Bohuna, Miluša,
Bohuša |
Bohumír |
m. - Bohumíra
ž. slovan. meno s pôv. významom bohu mier, zmierujúci s bohom
ako nem. Gottfried, dom. Bohuš, Miro, - Mira, Bohuša |
Bohuslav |
m. - Bohuslava
ž. slovan. meno s pôv. významom bohu sláva, oslavujúci boha,
iná podoba je Božislav, blízke je Teofil, dom. Bohuš, Slavo, - Bohuna, Slava,
Bohuša |
Bohuš |
m. pôv. dom.
podoba mena Bohuslav alebo Bohumír (alebo iného so základom boh) |
Bojan |
m. - Bojana ž.
slovan. meno zo slovesa bojati še báť sa, t.j. obávaný, alebo pôv.
dom. podoba mien Bojimír, Bojislav |
Bojimír |
m. - Bojimíra
ž. slovan. meno s pôv. významom umiernený, mierny v boji alebo bojujúci
o mier, blízke sú mená Borimír, Branimír |
Bojislav |
m. - Bojislava
ž. slovan. meno s pôv. významom slávny v boji, blízke je Borislav |
Bolemír |
m. - Bolemíra
ž. slovan. meno s pôv. významom viac mieru,
väčší mier |
Boleslav |
m. - Boleslava
ž. slovan. meno s pôv. významom viac slávy, slávny ako meno
Václav |
Bonifác |
m. z lat. Binifatius
(=homo boni fati človek dobrého osudu, aj dobrorečivý, blízky
pôv. význam má meno Felix, príp. Beňadik |
Borimír |
m. slovan. meno
s pôv. významom bojujúci o mier alebo mierny, umiernený v boji
ako Bojimír |
Boris |
m. rus. meno
z bulh. Bogoris (mongol. bogori malý) alebo skrátené meno Borislav |
Borislav |
m. - Borislava
ž. slovan. meno s pôv. významom bojujúci o slávu, slávny bojom
ako Bojislav |
Borivoj |
m. slovan. meno
s pôv. významom bojujúci voj, vojsko, čes. Bořivoj |
Božena |
ž. pôv. čes.
variant mien Benedikta, Teodora, t.j. bohom obdarená, blahoslavená,
pôv. významom veľmi blízke sú mená Blahoslava, Blažena, dom. Boža |
Božetech |
m. - Božetecha
ž. slovan. meno s pôv. významom božia útecha,
bohom (sa) utešujúci |
Božica |
ž. južnoslovan.
dom. podoba mien Bohdana, Božidara |
Božidar |
m. - Božidara
ž. slovan. meno, najmä južnoslovan. s pôv. významom bohom daný,
boží dar ako Bohdan, blízke sú aj mená Dorota, Matej, Teodor, dom. Božo,
- Boža |
Božislav |
m. - Božislava
ž. variant mien Bohuslav, Bohuslava |
Branimír |
m. - Branimíra
ž. južnoslovan. meno s pôv. významom bojujúci o mier, brániaci mier
ako mená Bojimír, Borimír |
Branislav |
m. - Branislava
ž. slovan. meno s pôv. významom slávny bojovník, slávny obranca, blízke
je Borislav, dom. Braňo |
Bratislav |
m. - Bratislava
ž. novšie meno podľa slovan. zložených mien a podľa súčasného názvu hlavného
mesta SR (Bratislava), jeho pôv. význam by bol asi slávny brat, iné
je čes. meno Břetislav (slávny bojovým krikom) |
Brenda |
ž. angl. meno,
asi z nór. mena Brand (brandr meč) |
Brian |
m. - Bria ž.
angl. meno (z kelt. brigh silný, mocný), pôv.významom blízke je meno
Bernard |
Brigita |
ž. z kelt. brigh
silný, mocný, rovnaký pôvod majú mená Brian, Brit, dom. Brita, Gita |
Brit |
m. - Brita ž.
kelt meno z brigh silný, mocný alebo Brit obyvateľ Británie, Angličan,
môže byť aj z dom. podoby mena Brigita |
Bronislav |
m. - Bronislava
ž. slovan. meno s pôv. významom brániaci slávu, slávny obranca,
častejšie je Branislav |
Bruna |
ž. pôv. nem.
dom. podoba mena Brunhilda |
Brunhilda |
ž. z nem. Brunhild
(stnem. brunia + hiltja) obrnená bojovníčka) |
Bruno |
m. nem. meno
skrátené z Brunold (stnem. brun + waltan) hnedý vládca |
Budimír |
m. - Budimíra
ž. slovan. meno s pôv. významom budiaci, prebúdzajúci mier (svet),
staršia podoba aj Budmer |
Budislav |
m. - Budislava
ž. slovan. meno s pôv. významom budiaci, prebúdzajúci slávu, staršia
podoba aj Budslav (Buclav) |
Bystrík |
m. nové sloven.
meno zo slova bystrý rýchlo vnímajúci, chápavý |
Cecília |
ž. - Cecilián
m. z lat. caecus slepý, krátkozraký, čes. Cecilie, Cecílie,
dom. Cila, Ciľa |
Celerín |
m. - Celerína
ž. z lat. celer rýchly, pôv. významom je blízke meno Bystrík |
Celestín |
m. - Celestína
ž. z lat. caelestinus nebeský, pôv. významom blízke je meno Ambróz |
Cézar |
m. - Cezária
ž. podla G.J.Cézara (Caesara), prvého rímskeho cisára (lat. caesar cisár),
pôv. asi z lat. caesaries dlhovlasý, vlasatý |
Ctiboh |
m. novšie slovan
meno, pôv. význam by bol asi ctiaci boha |
Ctibor |
m. slovan. meno
(aj Čestibor, Stibor) s pôv. významom bojujúci za česť, čestne bojujúci,
pôv. významom sú blízke mená Honor, Honorát, Erhard |
Ctirad |
m. - Ctirada
ž. slovan. meno (aj Čestirad) s pôv. významom kto
má rád česť, čestný |
Ctislav |
m. - Ctislava
ž. slovan. meno (aj Čestislav) s pôv. významom slávny cťou, oslavujúci
česť, poľ. Czeslaw (Česlav) |
Cvetan |
m. - Cvetana
ž. južnoslovan. meno s pôv. významom kvitnúci, blízke sú mená Florián,
Kveta |
Cyntia |
ž. z gréc., asi
z názvu kopca Kynthos |
Cyprián |
m. z lat. Cyprianus
cyperský, z ostrova Cypru, dom. Cypro |
Cyril |
m. - Cyrila ž.
z gréc. kyrios pán, vladyka (možno aj z perz. kuruš slnko),
rus. Kiril, dom. Cyro |
Cyrus |
m. lat. z gréc.
kyrios pán, vladyka, častejšie ja Cyril |
Čestmír |
m. slovan. meno
(aj Čestimír) kto ctí mier, mierumilovný, blízky pôv. význam
mali aj mená Ctiboh, Ctirad, Ctislav |
Čistomil |
m. - Čistomila
ž. slovan. meno s pôv. významom milujúci čistotu, čistý,
čistotný |
Čistoslav |
m. - Čistoslava
ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci čistotu, čistý,
čistotný, pôv. významom blízke je meno Katarína |
Dacián |
m. z lat. datus
daný, darovaný alebo Dacianus obyvateľ Dácie,
Dák |
Dag |
m. - Daga ž.
kelt. dag deň, lesk alebo skrátené z mien Dagobert, Dagomar |
Dagmar |
i Dagmara ž.
škand. meno Dagmar (dag + mari) slávny deň, špan. Dagomaro, dom. Daša,
Dašena |
Dagobert |
m. nem. meno
(zo stnem. tag + beraht) slávny, žiarivý deň, pôv. významom blízke
sú mená Albert, Berta, Dagmar |
Dajana |
ž. angl. variant
mena Diana (aj meno Deana) |
Dália |
ž. škand. meno
podľa názvu kvetiny georgíny (bot. Dahlia podľa mena švéd. botanika A.Dahla),
je aj meno Georgína |
Dalibor |
m. slovan. meno
s pôv. významom vzďaľuj, odďaľuj boj, variant gréc. mien Telemach,
Telesfor |
Dalida |
ž. maď. meno
tal. pôvodu (aj maď. dal pieseň), blízke je meno Dalma |
Dalila |
ž. z hebr. dalal
nežná, jemná |
Dalimil |
m. - Dalimila
ž. slovan. meno s pôv. významom (buď) ďalej, stále
milý |
Dalimír |
m. - Dalimíra
ž. severoslovan. meno s pôv. významom (buď) ďalej,
stále mier |
Dalma |
ž. maď., pôv.
muž. meno (maď. dal pieseň), pôv. významom blízke
je meno Dalida |
Damara |
ž. pôv. nem.
meno Damaris (asi z gréc. dámar manželka) |
Damián |
m. - Damiána
ž. z mena starogréckeho lekára Damiána (gréc. damianos pokoriteľ, krotiteľ),
staršia podoba je Demian, maď. Demjén, Demény (Deméň) |
Dan |
m. - Dana ž.
anhl. podoba mena Daniel, žen. meno z dom. podoby mien Daniela, Bohdana |
Danica |
ž. južnoslov.
dom. podoba mena Daniela, súčasná asociácia aj so slovom danica
dennica |
Daniel |
m. - Daniela
ž. z hebr. Dáníél boh rozsúdil, boh je sudca, dom. Daňo, Daniš,
Danuš, - Dana, Danuša, Danuľa |
Danila |
ž. južnoslovan.
variant mena Daniela (aj muž., východoslovan. dom. podoba mena Daniel) |
Danuta |
ž. poľ. meno,
pôv. dom. podoba mien Bogdana alebo Daniela |
Dárius |
m. - Dária ž.
podľa mena perz. kráľa (gréc. Dareios, lat. Darius), zo stperz. Dárajavauš
držiteľ dobra, mocný, pôv. významom blízke je meno Brigita,
dom. Daro, - Dara |
Darina |
ž. pôv. slovan.
dom. podoba mena Dária, dom. Dara |
Daša |
ž. pôv. dom.
podoba mena Dagmar |
Dávid |
m. asi z asýr
dádu a hebr. dód miláčik alebo z ugaritského (vyhynutého semitského)
jazyka davidu náčelník, teda kráľ |
Dean |
m. - Deana ž.
z angl. podoby mena Diana (Dajana) |
Debora |
ž. z hebr. debhórá
včela |
Dejan |
m. z angl., muž.
podoba k menu Diana (Dean), možno aj slovan. z dějati pracovať, účinkovať,
variantom je meno Zian, rus. Dejan, Dijan, bulh. Dejan |
Delfína |
ž. z gréc. delphis,
delphínos, lat. delphinus delfský, z Delf (v Delfách bola slávna Apolónova
veštiareň) alebo delfín, ryba zasvätená bohu Apolónovi, dom. Dela |
Demeter |
m. - Demetria
ž. z gréc. Démétrios patriaci bohyni úrody Deméter, staršia podoba
aj Dimiter, rus. Dmitrij, dom. Demo, Dimo, Mitro, Miťo |
Demian |
m. staršia podoba
mena Damián |
Denis |
m. - Denisa ž.
franc. podoba mena Dionýz |
Deodata |
ž. z gréc. muž.
mena Theodotos bohmi darovaný, rovnaký pôvod majú mená Teodot, Teodor,
Dorota |
Desana |
ž. najasné, možno
súvisí so srbochorv. desan pravý, dom. Desa |
Desdemona |
ž. z gréc. deisidaimón
blahoslavená, bohabojná alebo dysdaimón nešťastná, pôv. významom
môžu byť blízke mená Benedikta, Felícia |
Despína |
ž. z lat. (asi
spina tŕň, prenes. starosti), t.j.
bezstarostná |
Detrich |
m. z nem. Dietrich
(stnem. diot + ríchi) vláda ľudu, vládca ľudu, z gréc. podoby
je meno Teodorik, čes. Dětřich, maď. Detre |
Dezider |
m. z lat. desiderium
túžba, žiadosť, teda vyžiadaný alebo žiadajúci, pôv.
významom blízke sú mená Želimír, Želislav, maď. Dezsér, Dezsó (Dežér, Dežó),
dom. Dežo |
Diana |
ž. podľa mena
rím. bohyne lovu (Diana z diviana, od divus božský), teda božská,
alebo súvisí s lat. dies deň, teda jasná,
žiarivá |
Dília |
ž. pôv. nem.
podoba mena Odilia Otília |
Dimitrij |
m. rus. variant
mena Demeter |
Dionýz |
m. - Dionýzia
ž. podľa mena gréc. boha vína, úrody a plodnosti (Dionýsos) z gréc. Dionýsios
zasvätený bohu Dionýsovi, božie (Dionýsovo) dieťa, franc. Denis,
maď. Dénes (Déneš), čes. Diviš, dom. Dino, - Dina |
Dita |
ž. sev. dom.
podoba mien Edita, Judita, dom. Dituša |
Dobrava |
ž. pôv. asi dom.
podoba mena Dobroslava |
Dobromil |
m. - Dobromila
ž. slovan. meno s pôv. významom milujúci dobro, blízke sú mená Agáta,
Agatón, dom. Dobruša |
Dobromír |
m. - Dobromíra
ž. slovan. meno utvorené zo slov dobrý a mir mier, svet, dom.
Dobruša |
Dobroslav |
m. - Dobroslava
ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci dobro, slávny dobrotou,
dobrý, dom. Dobruša |
Dobrotín |
m. - Dobrotína
ž. novšie meno súvisiace so slovom dobrota (od dobrý), dom. Dobruša |
Dominik |
m. - Diminika
ž. z lat. Dominicus (dominicus pánov, dominus pán), špan. Domingo,
maď. Domonkos, Domokos (Domonkoš, Domokoš), dom. Domino, Domin, - Domina,
Dina, Nika |
Domoľub |
m. novšie slovan.
meno, pôv. význam by bol ľúbiaci, milujúci dom, domov |
Domoslav |
m. - Domoslava
ž. slovan. osob. meno s pôv. významom oslavujúci domov alebo
doma slávny |
Donald |
m. z kelt. Domhnall
vládca sveta, špan. Donaldo |
Donát |
m. - Donáta ž.
z lat. Donatus (donatus darovaný, (boží) dar,
pôv. významom blízke sú mená Deodata, Teodor, Dorota, Jonatán, Bohdan, Matej |
Dorisa |
ž. z nem. dom.
podoby (Doris) mien Dorota, Teodora |
Dorota |
ž. - Dorotej
m. z gréc. Dórotheos dar boží, blízky pôv. význam majú mená Bohdan,
Božidar, Donát, Deodata, Izidor, Jonatán, Matej, Teodor, franc. Dorothée (Doroté),
Dorette (Doret), rus. Dorofeja, dom. Dora, Dorina, Doriša, Doruľa |
Dragutín |
m. južnoslovan.
podoba mena Drahotín |
Drahan |
m. z južnoslovan.
Dragan (drag drahý, milý) |
Drahoľub |
m. slovan. meno
utvorené zo slov drahý a ľúby milý, milovaný |
Drahomil |
m. - Drahomila
ž. slovan. meno zo slov drahý a milý milovaný, staršia podoba aj Drahmil |
Drahomír |
m. - Drahomíra
ž. slovan. meno s pôv. významom komu je drahý mier, dom. Drahoš, -
Drahuša, Draha |
Drahoň |
m. meno utvorené
z príd. mena drahý |
Drahoslav |
m. - Drahoslava
ž. slovan. meno s pôv. významom komu je drahá sláva, staršia podoba
aj Dra(h)slav, dom. Drahoš, - Drahuša, Draha |
Drahoš |
m. meno utvorené
zo slova drahý alebo skrátením mien Drahoslav, Drahomír |
Drahotín |
m. - Drahotína
ž. slovan. meno utvorené zo slov drahý alebo drahota milota, dom. Drahoš,
- Drahuša, Draha |
Dražica |
ž. južnoslovan.
podoba mena Dragutina alebo zložených mien so základom drag |
Dúbravka |
ž. slovan. meno
(dúbrava les) lesná alebo z mena Dobrava (od dobrý) |
Duchoslav |
m. - Duchoslava
ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci ducha (dušu), slávny
duchom, je aj Dušislav |
Dulcia |
ž. zo špan. dulcie
sladká (lat.dulcis) |
Dulcinela |
ž. podľa mena
hrdinky Cervatesovho románu Don Quijote (Dulcinea) zo špan. dom. podoby mena
Dulcia |
Dulcínia |
ž. latinizovaná
podoba špan. mena Dulcinea |
Duňa |
ž. rus. dom.
podoba mena Jevdokija (z. gréc. Eudokia náklonnosť, blahosklonnosť) |
Dušan |
m. - Dušana ž.
pôv. južnoslovan. skrátená podoba mien Duchoslav, Dušislav, pôv. významom
blízke je meno Spiridon, dom. Dušo, - Duša |
Eberhard |
m. nem. meno
(zo stnem. ebur + hart) silný, smelý diviak |
Edgar |
m. angl. meno
(zo stangl. éad + gar) bohatý kopijník |
Edina |
ž. nejasné, asi
z dom. podoby mena Edita |
Edita |
ž. angl. meno
(Edith, zo stangl. éad + guth) čťastný boj (prinášajúci majetok), dom.
Eda, Dita, Eduša, Eduľa |
Edmund |
m. angl. meno
(zo stangl. éad + mund) mocná ochrana, mocný, bohatý Ochranca,
dom. Edo, Eduš, Edušo |
Eduard |
m. - Eduarda
ž. angl. meno (Edward, zo stangl. éad + weard) mocný, bohatý strážca
alebo strážca majetku, dom. Edo, Eduš, Edušo, Eduľo, - Eda, Eduša,
Eduľa |
Edvin |
m. angl. meno
(Edwin, zo stangl. éad + wine) bohatý, mocný priateľ |
Egid |
i Egídius m.
z gréc. aigis, gen. aigidos štít boha Dia, lat. Aegidius. zodpovedá
slove. menu Ilia |
Egon |
m. nem. dom.
podoba mien Egbert, Eginolf (prvá časť zo stnem. ecka meč agin) |
Ela |
ž. pôv. dom.
podoba mien Helena, Eleonóra, Gabriela, staršia podoba Ella, dom. Eluša |
Elektra |
ž. z gréc. Elektra
svietiaca, žiariaca, blízky pôv. význam majú mená Lucia, Roxana, Svetlana |
Elemír |
m. z maď. Elemér,
môže súvisieť z nem. dom. podobou (Elmer, Elmar) mena Adalmar slávny ušľachtilosťou
alebo Eilmar slávny mečom, ale aj so slovan. menom Velimír, dom. Elo,
Elek |
Elena |
ž. variant mena
Helena, dom. Ela, Eluša, Iľa, Iľuša |
Eleonóra |
ž. špan. meno
asi z arab. Ellinor boh je moje svetlo, dom. Leonóra, Ela, Eluša, Nora,
Lena, Lóra |
Elfrída |
ž. nem. meno
(Elfriede, zo stnem. alb, alp + fridu) chránená duchmi, dom. Elfína,
Frída |
Eliáš |
m. - Eliána ž.
z hebr. Ulíjjáhu môj boh je Jehova, variantom je meno Ilia, maď. Illés
(Illéš), rus. Iľja |
Eliška |
ž. čes. podoba
mena Elizabeta Alžbeta |
Elizabeta |
ž. staršia podoba
mena Alžbeta |
Elizej |
m. z hebr. Elíšá
boh je spása, oslobodenie, staršia podoba Elizeus |
Ella |
ž. staršia podoba
mena Ela |
Elmar |
m. nem. meno,
variant mena Eilmar slávny mečom alebo Adalmar slávny a
vznešený |
Elo |
m. pôv. sloven.
dom. podoba mena Elemír |
Elvíra |
ž. špan. meno,
variant špan. Elmira vznešená, kňažná alebo z gót. Alwara
ochrankyňa všetkých |
Elvis |
m. angl. meno
z nem. (stnem. al + wisi) celý biely, pôv. významom blízke je meno
Alojz |
Elza |
ž. pôv. nem.
dom. podoba mena Alžbeta |
Ema |
ž. z nem. Emma,
skráteného z mien Irmgard/Ermengard, Irmhild/Ermenhild podobne ako Irma, alebo
pôv. dom. podoba mien Emanuela, Emília |
Eman |
m. pôv. dom.
podoba mena Emanuel |
Emanuel |
m. - Emanuela
ž. z hebr. Immánúél s nami je boh, staršia podoba je Imanuel, dom.
Eman, Emo, Manuel, - Ema, Manuela |
Emil |
m. - Emília ž.
z lat., podľa mena rím. rodu Aemilius (aemulus horlivý, usilovný, pracovitý),
pôv. významom blízke je meno Amália, dom. Emo, Emilo, Milo, - Mila, Ema, Emila,
Emuša, Emuľa |
Emilián |
m. - Emiliána
ž. z lat. Aemilianus patriaci rodu Aemiliovcov |
Engelbert |
m. nem. meno
(zo stnem. angil + beraht) slávny z kmeňa Anglov |
Enrik |
m. z lat. podoby
mena Henrik |
Erazmus |
i Erazim m. z
gréc. erasmos hodný lásky, milovaný, blízky pôv. význam majú mená so
základmi ľub a mil |
Erhard |
m. nem. meno
(zo stnem. éra + harti) v cti silný, čestný, pôv. významom blízke
sú mená Ctibor, Ctirad, Honór |
Erich |
i Erik m. - Erika
ž. nem. meno (zo stnem. éra + richi) ctihodný vládca, sev. variant
je Erik, dom. Ero |
Ermelinda |
ž. nem. meno
Erm(en)linde (variant mena Irmlinde, zo stnem. irmin + linta) veľká záštita
alebo záštita, ochrana kmeňa Irminov |
Erna |
ž. pôv. nem.
dom. podoba mena Ernestine Ernestína |
Ernest |
m. - Ernestína
ž. z nem. (stnem. ernust vážny, čestný, rozhodný, nem. Ernst, tal.
Ernesto, čes. Arnošt, maď. Ernó, dom. Erno, Ero, Erino, - Ernesta, Erna |
Ervín |
m. - Ervína ž.
z nem. Herwin (stnem. heri + wini) priateľ vojska, angl. Irving, dom.
Ero, Ervo |
Estera |
ž. z hebr. Estér
(perz. sitareh hviezda), staršia podoba Ester, pôv. významom blízke
sú mená Aster, Hvezdoň, Stela, dom. Esta |
Etela |
ž. angl. podoba
mena Adela, maď. Etelka, dom. Eta |
Eufrozína |
ž. z gréc. Euphrosyné
veselá, dobrá, priateľská, maď. Fruzsina (Fružina), dom. Zina |
Eugen |
m. - Eugénia
ž. z gréc. Eugénios (eugenés urodzený, blahorodný), blízky pôv. význam
majú mená Adela, Etela, čes. Evžen, Evženie, rus. Jevgenij, Jevgenija, maď.
Jenó, Jenóke, dom. Geno, Geňo, Jeno, Ženo, - Gena, Geňa, Žeňa, Jena |
Eulália |
ž. z gréc. Eulalia
dobre hovoriaca, blahorečiaca |
Eunika |
ž. z gréc. Euniké
šťastné víťazstvo, šťastná víťazka, pôv. významom blízke sú
mená Veronika, Nikodém, Mikuláš, Viktor |
Euridika |
ž. z gréc. Eurydiké,
podľa mena Orfeovej manželky |
Euriela |
ž. nejasné |
Eusébius |
m. - Eusébia
ž. z gréc. eusebés statočný, pobožný, rus. Jevsevij, port. Eusebio,
maď. Ozséb (Ožéb) |
Eustach |
m. - Eustachia
ž. z gréc. Eustáchos majúci dobré klasy, obilie, ukr. Ostap, maď. Lestár
(Leštár), dom. Stacho (aj od mena Stanislav) |
Eva |
ž. z hebr. Chavvá(h),
Havvá(h) živá, prenes. matka života, pôv. významom blízke sú
mená Zoe, Zoja, Živa, dom. Evina, Evuľa, Evuša, Evča |
Evald |
m. nem. meno
(zo stnem. ewa + waltan) vládnuci zákonom,
ochranca zákona |
Evelína |
ž. z angl. Eveline
(kelt. Eiblin radosť, svetlo) alebo z franc. Aveline
lesný orech |
Ezechiel |
m. z hebr. Jechezquél
posilní (ho) boh, dom. Ezech, Ežo |
Fabián |
m. - Fabiána
ž. z lat. Fabianus patriaci rím. rodu Fabiovcov (lat. faba bôb,
fazuľa), dom. Fabo, Fabiš |
Fábius |
m. - Fábia ž.
podľa rím. rodu Fabiovcov (lat. fabius bôbový, fazuľový) |
Fatima |
ž. z arab. fatama
brať dieťa od pŕs, teda od pŕs odlúčená |
Faust |
m. - Faustína
ž. z lat. faustus priaznivý, šťastný, prinášajúci šťastie, žen. meno
je zo staršej podoby Faustín, pôv. významom blízke sú mená Bonifác, Beata,
Felix, Makar, Fortunát |
Febrónia |
ž. z gréc. Phebronia
(azda z lat. Faber, Fabricius majster, umelec) |
Fedor |
m. - Fedora ž.
sloven. podoba rus. Fjodor (z gréc. Theódóros Teodor), dom. Feďo, Fedino,
- Feďa, Fedina |
Felicián |
m. z lat. Felicianus
patriaci Felixovi |
Felicita |
ž. z lat. felicitas
šťastie, novšie Felícia |
Félix |
m. - Felícia
ž. z lat. felix šťastný, blízky pôv. význam majú aj mená Faust, Fortunát,
Makar, Beáta, dom. Feľo, - Feľa, Fea, Felina |
Ferdinand |
m. - Ferdinanda
ž. nem. meno (zo stnem. fridu + nand) smelý ochranca, maď. Nándor,
dom. Ferdo, Ferdiš, Nando |
Fidél |
m. - Fidélia
ž. z lat. fidelis verný, oddaný, staršie Fidélius, tal. Fidelio |
Filemon |
m. z gréc. Philemon
(philein) priateľský, prívetivý |
Filibert |
m. z nem. Filibert
(stnem. filu + beraht) veľmi žiariaci, nádherný,
veľmi slávny |
Filip |
m. - Filipa i
Filipína ž. z gréc. philos + hippos milovník koní, maď. Fulop, dom.
Fiľo, - Fiľa |
Filomén |
m. - Filoména
ž. z gréc. philoméné milovaná, rovnaký pôvod má meno Filemon, Gracián
a mená so základmi ľub a mil, dom. Fiľo, - Fiľa, Féna |
Flavián |
m. lat. Flavianus
patriaci k rodu Fláviovcov |
Flávius |
m. - Flávia ž.
podľa mena rím. rodu Fláviovcov (z lat. flavus svetlý, plavý) |
Flóra |
ž. - Flór m.
podľa mena rím. bohyne kvetov Flora (z lat. flos, gen. floris kvet),
rovnaký pôv. význam majú mená Kveta, Cvetan, Antim, maď. Virág (kvet),
angl. a franc. Fleur (Flór), dom. Florina |
Florencián |
m. - Florencia
ž. lat. meno s pôv. významom obyvateľ Florencie, Florenťan (lat. florens
kvitnúci), dom. Flolenc, Floro, - Flora, Florina |
Florentín |
m. - Florentína
ž. z lat. Florentinus Florenťan (z lat. florens kvitnúci) |
Florián |
m. - Floriána
ž. z lat. Florianus (flos, gen. floris kvet), dom. Floro, Floriš, Frolo,
- Flora, Florina |
Florína |
ž. z angl. podoby
mena Florine Floriána |
Fortunát |
m. - Fortunáta
ž. podľa mena rím. bohyne šťastia Fortúny, z lat. fortunatus obdarený šťastím,
šťastný, pôv. významom blízke sú mená Beáta, Faust, Félix, Makar |
Fraňo |
m. pôv. sloven.
dom. podoba mena František |
František |
m. - Františka
ž. z tal. podoby Francesco (Frančesko) Francúzik, malý Francúz,
staršia podoba Frančišek, lat. Franciscus. nem. Franz. (Franc), franc. Francois
(Fransoa), špan. Francisco, maď. Ferenc, dom. Fraňo, Fero, Ferino, Fáno, -
Francka, Francinaresní analýzu.??z jed |
Frederik |
m. - Frederika
ž. pôv. román. podoba mena Fridrich, staršia aj Friderik, Friderika |
Frída |
ž. nem. meno
Frida, vzniklo skrátením mien so základom Fried (stnem. fridu) mier,
ako Friederika, Elfried |
Fridolín |
m. - Fridolína
ž. z nem. dom. podoby mena Fridrich |
Fridrich |
m. z nem. Friedrich
(stnem. fridu + richi) mierumilovný vládca, pôv. významom blízke sú
mená Miroslav, Slavomír, Ľubomír, nem. Fritz (Fric), maď. Frigyes (Friďeš),
čes. Bedřich, dom. Frico |
Gabriel |
m. - Gabriela
ž. z hebr. gabri él muž boží alebo silný je boh, rus. Gavrila,
ukr. Havrylo, maď. Gábor, dom. Gabo, Gabino, Gábriš, Gábor, - Gaba, Gabina,
Ela, Eluša |
Gál |
m. pôv. maď.
podoba lat. mena Gallus obyvateľ Galie (gallus kohút), staršia
podoba Galus, maď. Gál, Gálos (Gáloš), poľ. Gawet, čes. Havel, dom. Galo |
Galina |
ž. rus. meno
z lat. gallina sliepka (gallus kohút) alebo z gréc. galéné
pokoj bezvetrie, rus. Galina, ukr., poľ. Halina, dom. Gala, Gaľa |
Gaston |
m. franc. meno
z nem. Gast hosť, cudzinec, pôv. významom blízke sú mená Barbara, Blažej
|
Gašpar |
m. orient. meno
s pôv. významom nesúci poklad, nosič pokladu, čes. Kašpar, rus.,
poľ. Kasper, franc. Gaspard, tal. Gaspare, maď. Gáspár, Gazsó (Gášpár, Gažó),
dom. Gažo, Gašo |
Gedeon |
m. z hebr. Gidhón
drevorubač |
Gejza |
m. z maď. Géza
tur. pôvodu, zo sttur. jeg označujúceho hodnosti |
Genadij |
m. rus. meno
z gréc. Gennadios (gennadas urodzený, blahodarný) |
Genovéva |
ž. nem. meno
s pôv. významom dcéra neba alebo matka rodu, čes. Jenovéfa,
tal. Genoveffa (Dženoveffa), franc. Geneviéve (Ženeviév), dom. Gena, Geňa,
Jena |
Georgia |
ž. lat. žen.
podoba mena Georgius Juraj |
Georgína |
ž. z nem. Georgine
(od Georg Juraj), franc. Géorgine, čes. Jiřina, poľ. Jerzyna (Ježyna), podľa
názvu kvetiny georgína vzniklo z jeho lat. termínu (Dahlia) meno Dália |
Gerald |
m. - Geralda
i Geraldína ž. nem. meno (stnem. gér + waltan) s pôv. významom vládca nad
kopijou, kopijník, staršia podoba Geralt, blízke pôv. významom
je meno Gerhard |
Gerazim |
m. rus. meno
z gréc. gerasimos úctyhodný, ctihodný, rus. Gerasim, ukr. Herasym,
Harasym, dom. Geraz |
Gerhard |
m. nem. meno
(stnem. ger + hart) tvrdý oštep, silný kopijník, blízke je Gerald,
franc. Gérard (Žérar), maď. Gellért |
Gertrúda |
ž. z nem. Gertrude
(stnem. gér + trút) milá kopija, milá kopijníčka, dom. Trúda,
Gerta |
Gilbert |
m. - Gilberta
ž. nem. meno z Giselbert (stsev. gisli + stnem. beraht) slávny šíp,
slávny lukostrelec |
Ginda |
ž. nejasné, azda
z nem. Gislinde (stnem. gis + linta) ochrana pred šípom (?) |
Gizela |
ž. nem. meno,
súvisí asi so stnem. gisil, gis šíp, strela, franc. Gisele (Žizel),
dom. Giza |
Gorazd |
m. slovan. meno
zo stslov. gorazd skúsený, zdatný |
Gordan |
m. - Gordana
ž. južnoslovan. podoba mena Gordián |
Gordián |
m. z gréc. Gordyénos
obyvateľ Gordieny, južnej časti niekdajšieho Arménska |
Gordon |
m. angl. meno
Gordun podľa mena škót. šľachtického rodu |
Gothard |
m. nem. meno
Gotthard (zo stnem. got + hart) silný v bohu |
Gracián |
m. - Graciána
ž. z lat. Gratianus patriaci rím. rodu Gratiovcov (lat. gratius
milý, pôvabný), pôv. významom blízke sú mená so základom mil a mená Karina,
Kariton, dom. Grácia |
Gregor |
m. - Gregoria
i Gregorína ž. z gréc. Grégorios (grégoros ostražitý), rus. Grigorij,
ukr. Hryhoryj, Hryhor, čes. Řehoř, poľ. Grzegorz (Gžegož), maď. Gergely (Gergej),
Gergó, dom. Grešo, Greguš, Jerguš, Hrico |
Gustáv |
m. - Gustáva
ž. zo švéd. Gustav, Gosta s pôv. významom bojová záštita, opora,
dom. Gusto, - Gusta (aj od August) |
Gustína |
ž. z dom. podoby
mena Augustína alebo žen. od Gustáv, dom. Gusta |
Halina |
ž. poľ. a ukr.
podoba rus. mena Galina, dom. Hala, Haľa |
Hana |
ž. variant mena
Anna |
Harold |
m. z nem. Harald
(sev.) s pôv. významom vojenská sila, vládca vojska, rovnaký
pôvod má meno Herald |
Hartvig |
m. nem. meno
(zo stnem. hart + wig) tuhý boj, smelý bojovník |
Havel |
m. - Havla ž.
čes. podoba mena Gál (lat. Gallus) |
Hedviga |
ž. nem. meno
Hedwig (zo stnem. hadu + wig) víťaziaca v boji, víťazná bojovníčka,
pôv. významom blízke sú mená Veronika, Nikodém, Mikuláš, Viktor, Vincent,
Žigmund, maď. Hedvig, čes. Heda, Hedvika, poľ. Jadwiga, dom. Heda |
Helena |
ž. z gréc. heléné
fakľa, svetlo, varianty tohto mena sú Elena, Jelena, Alena,
rus. Jelena, maď. Ilona, dom. Hela, Heluša, Elena, Ela, Eluša, Iľa, Iľuša |
Helga |
ž. sev. meno
(švéd. helig. svetá, prenes. zdravá), pôv. významom sú blízke
mená Oľga, Svatava |
Helmut |
m. nem. meno
z Heilmut (stnem. heil + muot) zdravý duch, zdravá myseľ, pôv.
význam má meno Oleg |
Henrich |
m. - Henrieta
ž. z nem. mena Heinrich (stnem. heim + richi) vládca domu, vládca
domova, žen. je z franc. skrátenej podoby Henriette, nem. Heinrich, Heinz
(Hajnc), angl. Henry, Harry, poľ. Henryk, čes. Jindřich, Hynek, - Jindra,
Jindřiška |
Herald |
m. z nem. Harald,
Harold alebo Herward (stnem. heri + wart) vojenská stráž, strážca,
angl. Harold, švéd. Harald, franc. Hérault, tal. Araldo |
Herbert |
i Heribert m.
nem. meno (stnem. heri + beraht) vojskom slávny, skvelý, slávny
bojovník, pôv. významom blízke sú mená Albert, Norbert, Berta |
Herina |
ž. nejasné, azda
z nejakej dom. podoby mena Hermína |
Herman |
m. - hermína
ž. z nem. Hermann (stnem. heri + man) bojovník, pôv. významom sú blízke
mená so základmi bor a boj, čes. Heřman, rus. German, franc. Armand, žen.
Germaine (Žermen), maď. Armin, tal. Ermanno, dom. Hermo, - Herma, Mína |
Herta |
ž. nem. meno
z dom. podoby mien so základom Hert (stnem. hart), t.j.
odvážna, smelá |
Hieroným |
m. z gréc. Hieronymos
sveté meno, staršia podoba Hieron, nem. Hieronymus, čes. Jeroným, Jarolím,
maď. Jeromos (Jeromoš), franc. Jérôme (Žerom), tal. Girolamo (Džirolamo) |
Hilár |
m. - Hilária
ž. z tal. Hilarius (hilaris veselý), staršie podoby Hilárius, Hilarion,
Ilarion, rus. Ilarij, maď. Vidor (veselý, bodrý) |
Hilda |
ž. pôv. nem.
dom. podoba mien so základom Hilde (stnem. hiltja boj, bojovníčka),
napr. Brunhilda, Hildegard, rus. Giľda, maď. Ildikó, dom. Hilduša |
Hildegard |
m. - Hildegarda
ž. nem. meno, Hildeger (stnem. hiltja + gér) bojová kopija, kopijník,
žen. Hildegard (stnem. hiltja + garda) bojová palica |
Homér |
m. podľa mena
legendárneho slepého básnika z gréc. Homéros rukojemník alebo
slepec |
Honor |
m. - Honóra ž.
z lat. Honorius (honor česť), pôv. významom blízke sú mená Ctibor,
Ctirad, Erhard |
Honorát |
m. - Honoráta
ž. z lat. Honoratus čestný, vážený |
Horác |
m. podľa rím.
rodového mena Horatius (z lat. hora čas alebo z gréc. horaios mladý,
kvitnúci), staršia podoba Horácius |
Hostimil |
m. - Hostimila
ž. slovan. meno s pôv. významom milujúci hostí,
pohostinný |
Hostirad |
m. slovan. meno
s pôv. významom kto má rád hostí |
Hostislav |
m. - Hostislava
ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci hostí, pohostinný,
blízky pôv. význam majú aj ďalšie mená so základom host a meno Polyxena |
Hostivít |
m. slovan. meno
s pôv. významom vítajúci, prijímajúci hostí, pohostinný, známe
je aj staršie meno Hostimyseľ (čes.Hostimysl) |
Hrdoslav |
m. - Hrdoslava
ž. novšie sloven meno s významom hrdý na slávu alebo oslavujúci
hrdosť, slávny hrdosťou, dom. Hrdoš |
Hrdoš |
m. meno utvorené
z príd. mena hrdý alebo z dom. podoby mena Hrdoslav |
Hromislav |
m. - Hromislava
ž. novšie sloven. meno, jeho pôv. význam by bol oslavujúci hrom,
slávny hromom, rus. Gremislav (= Hrmislav) |
Hubert |
m. z nem. Hugbert
(stnem. hugu + beraht) slávny duchom, duchaplný, lat. Hubertus,
rus. Chjubert, tal. Uberto, Oberto |
Hugo |
m. nem. meno,
pôv. dom. podoba mena Hugbert, Hubert |
Hugolín |
m. nejasné, asi
súvisí s menami Hugo, Hubert |
Humbert |
m. z nem. Humbert
(asi stnem. hune + beraht) slávny obor, velikán, tal. Umberto |
Hvezdoň |
m. nové sloven.
meno utvorené zo slova hviezda, pôv. významom blízke sú mená Aster, Estera,
Stela, srbochorv., bulh. Zvezdan |
Hviezdoslav |
m. - Hviezdoslava
ž. podľa pseudonymu básnika P.Országha Hviezdoslava, jeho pôv. význam by bol
oslavujúci hviezdy |
Hyacint |
m. - Hyacinta
ž. z gréc. Hyakinthos hyacint |
Hynek |
m. čes. dom.
podoba mena Henrich |
Hypolit |
m. z gréc. Hyppolytos
vypriahač koní, koniar, pôv. významom blízke je meno Filip |
Chariton |
m. variant mena
Kariton |
Chotimír |
m. - Chotimíra
ž. slovan. meno s pôv. významom ten, čo chce mier, bolo aj meno Chotislav |
Chraniboj |
i Chranibor m.
slovan. meno s pôv. významom ochraňujúci bojom, obranca, blízke
je meno Servác |
Chranislav |
m. - Chranislava
ž. slovan. meno s pôv. významom ochraňujúci slávu,
ochranca slávy |
Ida |
ž. nem. meno
(zo stsev. íd čin alebo zo stnem. itis žena), dom. Iduľa, iduša |
Ifigénia |
ž. z gréc. Iphigeneia
vznešeného pôvodu, urodzená |
Ignác |
m. - Ignácia
ž. z lat. Egnatius, gréc. Ignatios (lat. adnatus, agnatus neskôr narodený
alebo ignitis ohnivý, rozpálený, staršia podoba Ignát, rus. Ignatij,
ukr. Ihnat, dom. Náco, Nácino, Ignáco, - Náca, Nácina, Ignáca |
Ignát |
m. staršia podoba
Ignác |
Igor |
m. rus. meno
z island. Igwarr (stisland. Ingwio + wara) boh Ingwio ochraňuje,
pod ochranou boha Ingvia, rovnaký pôvod majú mená Ivan, Ivor |
Ilarion |
m. staršia podoba
mena Hilár |
Ilia |
m. - Iliana ž.
stará slovan. podoba mena Eliáš a súčasne asi aj mena Egídius, čes. Jiljí,
rus. Iľja |
Iľja |
m. rus. podoba
mena Eliáš |
Ilma |
ž. angl. meno
skrátené z mena Vilma, Vilhelmína, rus. Iľma |
Imanuel |
m. staršia podoba
mena Emanuel |
Imrich |
m. - Imriška
ž. z nem. Emmerich, Almarich (stnem. amal + richi) vládca práce,
pracovitý vládca, čes. Emerich, maď. Imre, port. Americo, dom. Imro, Imino,
- Imra, Imina |
Ina |
ž. pôv. dom.
podoba mien zakončených na -ina (Katarína, Karolína), rus. Ina, nem. Ina,
Ine |
Ingeborga |
ž. zo škand.
Ingeborg, nem. Ingeburg (stnem. Ingio + burg, stisland. Ingwio + bjorg)
chránená bohom plodnosti Ingviom, dom. Inga |
Ingrida |
ž. škand. meno
(zo stškand. Ingwio + frid) Ingviova krásavica, krásna, chránená
bohom plodnosti Ingviom, staršia podoba je Ingrid |
Inocent |
m. - Inocencia
ž. z lat. innocens nevinný, nem. Innozenz, rus. Innokentij, maď. Ince |
Irena |
ž. - Irenej m.
z gréc. eirénaios mierumilovný, staršia podoba Ireneus, pôv. významom
blízke sú mená Ľubomír, Fridrich, rus. Irinej, Irina, maď. Jernó, Jerne, dom.
Ira, Irča, Iruľa, Iruša |
Irina |
ž. rus. podoba
mena Irena |
Irma |
ž. nem. meno,
pôv. skrátená podoba zložených mien, napr. Irmgard (stnem. irm) veľká,
silná, dom. Irmuša, Irmuľa |
Ita |
ž. nejasné, asi
z mena Judita ako čes. Jitka |
Ivan |
m. - Ivana ž.
stará slovan. podoba hebr. mena Jochanán, z ktorého je aj Ján, dom. Ivo, Ičo,
Ivčo, Ivuľo, Ivušo, - Iva, Ivča, Ivuľa, Ivuša |
Ivar |
m. kelt. meno
z island. Ingwarr (stisland. Ingwio + wara) boh Ingvio ochraňuje,
pod ochranou boha plodnosti Ingvia, rovnaký pôvod majú mená Ivor, Igor |
Iveta |
ž. franc. meno
Yvette, zdrobnenina mena Yvonne Ivona, staršie podoby Yveta, Yvetta |
Ivica |
ž. južnoslovan.
podoba mena Ivana |
Ivona |
ž. franc. meno
Yvonne, žen. podoba mena Yvon alebo Yves nem. pôvodu (stnem. iwa tis),
teda tisový luk, bojovník vyzbrojený tisovým lukom, staršie
podoby Yvona, Yvonna |
Ivor |
m. kelt. meno
Ingwarr (stisland. Ingwio + wara) boh Ingvio ochraňuje, pod ochranou
boha plodnosti Ingvia, rovnaký pôvod majú mená Igor, Ivar |
Izabela |
ž. špan. meno
Isabel z hebr. Isebel, Jezabel bohom povýšená, je to aj špan. podoba
mena Alžbeta, franc. Isabelle, dom. Iza, Bela |
Izák |
m. z hebr. Jicchág
veselý, lat. Isaacus, maď. Izsák, Izso (Ižák, Ižo), angl. dom. Ike
(Ajk) |
Izidor |
m. - Izidora
ž. z gréc. Isidóros izidin dar, dar egyptskej bohyne slnka Izis,
pôv. významom blízke sú mená Teodor, Dorota, Matej, Jonatán, rus. Isidor,
Sidor, maď. Izidor, Izor, dom. Izo, Izor, Ižo, Doro |
Izmael |
m. z hebr. Jišmaél
boh vypočuje, rus. Izmail |
Izolda |
ž. nem. meno
Isolde z kelt. Essylt krásna, prekrásna alebo zo stnem. ís + walta
vláda ľudu, ľadová, dom. Iza |
Jadrana |
ž.srbochorv.
meno žena z Jadranu, bola aj muž. podoba Jadran |
Jáchim |
m. z hebr. Jojáqím
boh Jehova ho postaví , vzpriami, staršia podoba Áchim, rus. Akim,
nem. Jochen |
Jakub |
m. z hebr. Jakagóbh
držiaci sa za pätu, druhorodený, staršia podoba Jákob, lat.
Jacobus, maď. Jakab, Jákob, Jákó, rus. Jakov, franc. Jacques (Žak), tal. Giacomo
(Džakomo), angl. James (Džejms), špan. Diego, dom. Kubo, Jaco |
Ján |
m. - Jana ž.
z hebr. Jochanán boh je milostivý, žen. meno Jana je novšie, lat. Joanes,
čes. Jan, nem. Johannes, angl. John, Johny, Jack (Džon, Džony, Džek), franc.
Jean (Žan), špan. Juan (Chuan), tal. Giovanni (Džovanni), maď. János (Jánoš),
poľ. Januszresní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce prvního období.?1je
zůstatková hodnota na konci ži |
Jarmila |
ž. novšie meno
utvorené k muž. Jaromil ľúbiaci jarosť, bujarosť, dom. Jara, Mila,
Jaruša |
Jarolím |
m. - Jarolíma
ž. čes. variant mena Hieroným |
Jaromil |
m. slovan. meno
s pôv. významom ľúbiaci jarosť, bujarosť |
Jaromír |
m. - Jaromíra
ž. slovan. meno s pôv. významom jarý, bujarý, slávny silou,
dom. Jaro, Miro, Jaroš, - Jara, Jaruša, Mira |
Jaroslav |
m. - Jaroslava
ž. slovan. meno s pôv. významom slávny silou, bujarosťou alebo oslavujúci
jar, jarosť, dom. Jaro, Jaroš, Slavo, - Jara, Jaruša, Slava
|
Jasna |
ž. novšie meno,
preklad mena Klára, pôv. významom blízke aj mená Svetlana, Lucia, Roxana |
Jaško |
m. z poľ. dom.
podoby mena Ján |
Jazmína |
ž. z perz. yásam
jazmín |
Jela |
ž. pôv. dom.
podoba mena Jelena |
Jelena |
ž. rus. a južnoslovan.
variant mena Helena, dom. Jela, Jeluša |
Jeremiáš |
m. z hebr. Jirmejáhú,
Jirmejáh bohom vyvýšený, povýšil ho Jehova, maď. Geremia, rum.
Eremia |
Jerguš |
m. pôv. sloven.
dom. podoba mena Gregor |
Jitka |
ž. čes. variant.
mena Judita |
Joachim |
m. z hebr. Jojáqím
boh Jehova ho postaví, Vzpriami, variant aj Jáchim, rus. Jakim, Akim,
maď. Áchim, nem. Jochen |
Jolana |
ž. z maď. Jolán
(staršia podoba Jóleán, jó leány dobrá dievčina) alebo z mena Jolanta,
dom. Jola |
Jolanta |
ž. z gréc. iolanthé
fialka, kvet fialky alebo variant mena Jolana |
Jonáš |
m. z hebr. Jónáh
holub, pôv. významom blízke sú mená Kolumbín, Títus, maď. Jónás (Jónáš),
nem. Jonas, rus. Jona |
Jonatán |
m. z hebr. Jónathán
boh dal, boží dar, pôv. významom blízke sú mená Bohdan, Božidar,
Teodor, Dorota, Matej, Donát, Izidor |
Jordán |
m. - Jordána
ž. z hebr. Jardén (podľa názvu rieky Jordán), teda krstený vodou z Jordána
(?), franc. Jourdain (Žurden), tal. Giordano (Džordano) |
Jovan |
m. - Jovana ž.
srbochorv. podoba mena Ján |
Jozef |
m. - Jozefa i
Jozefína ž. z hebr. Jóséph boh pridá, rozhojní, čes. Josef, dom. Pepa,
slovin. Jože, maď. József, Józsi (Jóžef, Jóži), nem. Joseph (Jozef), dom.
Jupp, Sepp, franc. Joseph (Žozé), špan. José (Chozé), tal. Giuseppe (Džuzeppe),
angl. Joe (Džoresní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce prvního období.?1je
zůstatková hodnota na konci životnosti aktiva? |
|
je období.?je
odpi |
Júda |
m. z hebr. Jehúdhá
velebný, variant je Judáš |
Judáš |
m. podľa mena
jedného zo žid. plemien (Júda) |
Judita |
ž. z hebr. Jehúdíth
žena z Judey, Židovka, čes. Judita, Jitka, maď. Judit, nem.
Judith, Jutta, rus. Judif, tal. Giuditta (Džuditta), dom. Juda, Dita |
Julián |
m. - Juliána
ž. z lat. Julianus patriaci Júliovcom (podľa mena rím. rodu), franc.
Julien, žen. Julienne (Žulien), dom. Uliana, Uľa, Jula, Juľa |
Július |
m. - Júlia ž.
pôv. rím. rodové meno s pôv. významom vlasatý, žiariaci alebo
mladý alebo (z Jovilius) božský, rus. Julij, tal. Giulio, žen.
Giulia, Giulietta (Džulio, Džulia, Džulietta), maď. Gyula (Ďula, iného pôvodu),
dom. Julo, Juľo, Julino, Ďulresní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce
prvního období.?1je |
Juraj |
m. - Juraja ž.
z gréc. Georgios roľník, žen. aj Georgína, lat. Georgius, nem. Georg,
Jorgen, rus. Georgij, Jurij, Jegor, čes. Jiří, žen. Jiřina, poľ. Jerzy (Ježy),
maď. Gyorgy (Ďorď), franc. Georges (Žorž), tal. Giorgio (Džordžo), špan. Jorge
(Chorche),resní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce prvního obdo |
Jurina |
ž. variant mena
Juraja (Georgína) |
Justín |
m. - Justína
ž. z lat. Justinus Justov, patriaci Justovi, ukr. Ustyn, dom. Justo,
- Justa, Usta |
Justinián |
m. z lat. Justinianus
Justínov, patriaci Justínovi |
Justus |
m. - Justa ž.
z lat. iustus spravodlivý (podľa mena rím. rodu), žen. meno môže byť
dom. podoba mena Justína, pôv. významom blízke je meno Pravoslav |
Juventín |
m. - Juventína
ž. z lat. patriace bohyni mladosti Iuventas (iuventus mladosť),
pôv. významom blízke sú mená Mladen, Mladoň |
Kajetán |
m. z lat. Caietanus
pochádzajúci z mesta Caiety |
Kalina |
ž. rus. meno
podľa názvu kríka (kalina) s voňavým kvetom |
Kalist |
m. z gréc. kallistos
najkrajší |
Kamil |
m. - Kamila ž.
z lat. Camillus (orient. pôvodu) chrámový sluha, dom. Kamilo |
Kandid |
m. - Kandida
ž. z lat. candidus (žen. candida) biely, jasný, čistý, úprimný,
blízky pôv. význam majú mená Albín, Bela, Blanka |
Kara |
ž. z dom. podoby
mena Karina |
Karina |
ž. zo švéd. Karin,
dom. podoby mena Katarína, alebo z tal. Carina (Karina) pekná, milá,
staršia podoba Karin |
Kariton |
m. - Karitína
ž. z gréc. Charitón štedrý (charitos krása, sláva), staršia
podoba Chariton, pôv. významom blízke je meno Gracián |
Karmela |
ž. z hebr. Karmel
záhrada, vinica alebo variant mena Karmen |
Karmen |
ž. špan. meno
z lat. carmen pieseň, spev alebo variant mena Karmela, pôv. významom
sú asi blízke mená Dalila, Dalma |
Karol |
m. - Karolína
ž. zo stnem. Karl muž, manžel (z neho vzniklo aj slovo kráľ),
čes. Karel, maď. Károly (Károj), lat. Carolus (Karolus), franc. Charles (Šarl),
angl. (Čárli), tal. Carlo (Karlo), špan. Carlos (Karlos), žen. meno je z nem.
Karoline, franc. resní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce prvního
období.?1je zůst |
Kasandra |
ž. z gréc. Kassandré
(azda blízke menu Alexandra) |
Kasián |
m. z lat. Cassianus
patriaci rím. rodu Cassiovcov (cassus prázdny, pustý) |
Kasius |
m. podľa mena
rím. rodu Cassius (lat. cassus prázdny, pustý) |
Kastor |
m. z gréc., lat.
castor bobor |
Katarína |
ž. z gréc. katharos
čistý, mravný, gréc. Aikateriné vždy čistá, blízky pôv. význam
majú mená Čistomil, Čistoslav, čes. Kateřina, rus. Jekaterina, špan. Catalina,
maď. Katalin, švéd. Katarin, Karin, angl. dom. Kathy, Kitty, dom. Kata, Katina,
Katuľa, Kresní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce |
Kazimír |
m. - Kazimíra
ž. slovan. meno s pôv. významom kto kazí mier, poľ. Kazimierz, maď.
Kázmér, dom. Kazo, Miro |
Kilián |
m. pôv. asi kelt.
Gill´Eoin, ír. Gillean mních alebo malý bojovník, maď. Kilijan,
Kilény (Kiléň) |
Kinga |
ž. pôv. dom.
podoba mena Kunigunda |
Klára |
ž. z lat. clara
jasná, svetlá, slávna, blízky pôv. význam majú mená Jasna, Lucia,
Svetlana, franc. Claire (Klér) |
Klarisa |
ž. variant mena
Klára, rus. Klarisa, maď. Klarissza |
Klaudián |
i Klaudín m.
z lat. Claudianus patriaci Claudiovcom (rím. rod) |
Klaudius |
m. - Klaudia
ž. z mena rím. rodu Claudius (lat. claudus chromý, krivý), rus. Klavdij,
Klavdija, maď. Kolos (Kološ), žen. Klaudia, franc. Claude (Klod, muž. i žen.),
dom. Klavo, - Klava |
Klélia |
ž. nejasné, azda
z gréc. mytologického mena Kleió |
Klement |
m. - Klementína
ž. z lat. clemens prívetivý, láskavý, staršie varianty Klementín, Kliment,
rus. Klimentij, Kliment, maď. Kelemen, dom. Klemo, Klimo, - Klema |
Klementín |
m. staršia podoba
mena Klement |
Kleopatra |
ž. z gréc. kleos
+ patros otcova sláva, pýcha, rovnaký pôvod má gréc. meno Patrokles |
Kliment |
m. starší variant
mena Klement |
Klodeta |
ž. z franc. dom.
podoby (Claudette) mena Claude (Klód) Klaudia |
Klotilda |
ž. nem. meno
Klothilde (zo stnem. hlút + hiltja) slávny boj, slávna bojovníčka,
blízky pôv. význam majú mená Hilda, Brunhilda, Matilda |
Koleta |
ž. z franc. dom.
podoby (Colette) mena Nikole (Mikuláška) |
Koloman |
m. z maď. Kálmán,
to z tur. mena Kaliman (zvyšok), nem. Kolman, Koloman, dom. Kolo |
Kolumbín |
m. - Kolumbína
ž. z lat. columbinus holubí, t.j. nežný, krotký, blízky pôv.
význam má meno Jonáš |
Konkordia |
ž. z lat. concordia
svornostť, súlad, teda svorná |
Konrád |
m. nem. meno
(zo stnem. kuoni + rat) smelý, odvážny radca, nem. Konrad, Kurt, Kunz
(Kunc), tal. Corrado (Korrado) |
Konstancia |
ž. z lat. Constantia
(lat. aj Constantius, constantia pevnosť, stálosť, vytrvalosť, ale
aj odhodlanosť), staršie variantyKonštancia, muž. Konštanc |
Konštantín |
m. - Konštantína
ž. z lat. Constantinus (constans stály, pevný, vytrvalý, ale aj
odhodlaný, čes. Konstantín, maď. Szilárd (Silárd pevný), nem. dom.
Kony, dom. Konšto, Kosťo |
Konzulea |
ž. zo špan. consuelo
útecha, utešiteľka, blízky pôv. význam má meno Ofélia |
Kora |
ž. dom. podoba
mena Kornélia alebo z gréc. koré dievčina |
Kondula |
i Korduľa ž.
asi z lat. cor., gen. cordis srdce, condulum srdiečko alebo
cordula mníšsky pás, teda mníška |
Korina |
ž. z lat. Corina
(meno Ovídiovej milenky), to z gréc. koré dievčina |
Koriolán |
m. z lat. Coriolanus
obyvateľ rím. mesta Corioli |
Kornel |
m. - Kornélia
ž. z lat. Cornelius (meno rím. rodu), to z cornu roh alebo z cornus
drieň, franc. Corneille (Kornej), rus. Kornil, ukr. Kornylo, dom. Korno,
Koro, - Kornela, Kora, Nela |
Kozmas |
m. z gréc. kosmos
svet, poriadok, večnosť, čes. Kosmas, maď. Kozma, rus.
Kuzma, bulh., srbochorv. Kuzman |
Krasava |
ž. novšie meno
utvorené zo slova krása (Svetská Krása, rozprávkové meno), pôv. významom blízke
sú mená Aglaja, Bela |
Krasislav |
m. staršia podoba
mena Krasoslav |
Krasomil |
m. - Karsomila
ž. novšie čes. meno, jeho pôv. význam by bol milujúci
krásu |
Krasoslav |
m. - Karsoslava
ž. novšie slovan. meno, jeho pôv. význam by bol oslavujúci krásu, variant
Krasislav bolo štúrovské meno A.Sládkoviča |
Krescenc |
m. - Krascencia
ž. z lat. crescens rastúci, vyrastajúci, staršia podoba Krascencius,
blízky pôv. význam má meno Rastislav, rus. Kriskent, Kriskentija |
Kristián |
m. - Kristína
i Kristiána ž. z gréc. christianos kresťan, bulh. Christo, franc. Chrétien
(Kretien), maď. Keresztély (kerestéj), dom. Kristo, - Krista, Tina |
Krišpín |
m. z lat. mena
Crispinus (crispus kučeravý), dom. Krišpo |
Krištof |
m. z gréc. Christophoros
nosič Krista, nesúci Krista, rus. Christofor, čes. Kryštof,
poľ. Krzysztof (Kšyštof), dom. Krišto |
Kunigunda |
ž. z nem. Kunigunde
(stnem. kunni + gunt) boj rodu, maď. Kunigunda, Gunda, Kinga, čes.
Kunhuta |
Kurt |
m. pôv. nem.
dom. podoba mena Konrád |
Kvetana |
ž. západoslovan.
meno zo slova kvet, južnoslovan. Cvetana |
Kvetava |
ž. novšie meno
utvorené zo slova kvet, blízky pôv. význam má meno Flóra |
Kvetoň |
m. novšie meno
utvorené podľa mena Florián, srbochorv. Cvetan |
Kvetoslav |
m. - Kvetoslava
ž. novšie meno utvorené podľa starých zložených mien, jeho pôv. význam by
bol oslavujúci kvety, kvitnúci, pôv. významom blízke sú mená
Antim, Florián, dom. Kveto, - Kveta |
Kvído |
m. z nem. Wido
(stnem. witu) lesný, pochádzajúci z lesa alebo z lat. vitus
živý, veselý, rád, je aj Vít, tal. Guido, franc. Guidon, Guide (Gyd),
Guy (Gy), špan. Quido (Kvido) |
Kvintilián |
m. - Kvintiliána
ž. z lat. quintilianus júlový (quintilis piaty mesiac rím. kalendára,
júl) |
Kvintín |
m. z lat. Quintinus
Quintov, patriaci Quintovi (od mena Kvintus) |
Kvintus |
m. - Kvinta ž.
z lat. quintus piaty, t.j. v poradí piate narodené dieťa, rus.
Kvint |
Lada |
ž. podľa mena
slovan. bohyne krásy, dáva sa do súvisu s označeniami ženy v starovekých jazykoch |
Ladislav |
m. - Ladislava
ž. azda vplyvom maď. pozmenená podoba mena Vladislav, lat. Ladislaus, čes.
Ladislav, maď. László (Lásló), dom. Laco, Lacino |
Lambert |
m. nem. meno
(stnem. lant + beraht) slávny v (celej) krajine, blízke sú mená Albert,
Berta, Norbert |
Larisa |
ž. rus. meno
z gréc. Laris čajka |
Laura |
ž. - Laurus m.
asi dom. podoba lat. Laurentia Laurencia (laurus vavrín, vavrínový
strom, prenes. víťazstvo), blízky pôv. význam majú mená Štefan,
Viktor, Vincent, dom. Lóra, Lola, Lolina |
Laurenc |
m. - Laurencia
ž. z lat. Laurentius pochádzajúci z mesta Laurentum (dnes Lorento)
(z laurus vavrín, prenes. víťazstvo), staršie podoby Laurencius,
Laurent, rus. Laurentij, angl. Lawrwnce (Lórens), franc. Laurent (Loran),
nem. Lorenz (Lorenc), tal., resní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce
prvního období.?1je zůstatková hodnota |
Lazár |
m. z hebr. El(h)házár
boh (mu) pomohol, rovnaký pôvod má meno Eleazar |
Lea |
ž. pôv. dom.
podoba mien Leokádia, Leontína a i. alebo z hebr. lí-ah
antilopa, gazela |
Leander |
m. - Leandra
ž. z gréc. Leandros (león + anér) leví muž alebo
muž z ľudu |
Leda |
ž. gréc. meno
Léda, známe z mytológie, pôv. význam žena (ako Lada) |
Lejla |
ž. perz. meno
s pôv. významom tmavá, čierno-vlasá (arab. leila noc) |
Lena |
i Lenka ž. pôv.
domácke podoby mien Helena, Magdaléna, Eleonóra, dom. Lenuša |
Leo |
m. z lat. leo
lev alebo z dom. podoby mien León, Leonard a i. |
Leodegar |
m. nem. meno
(aj Ludger), (stnem. hlút alebo liut + gér) slávny oštep, slávny
kopijník alebo kopijník z ľudu |
Leokádia |
ž. asi z gréc.
Leukothéa biela bohyňa alebo podľa názvu ostrova Leukadia, dom. Lea |
León |
m. - Leóna i
Leónia ž. z gréc. león lev, dom. Leo, Leoš, - Lea, Lona |
Leonard |
m. - Leonarda
ž. nem. meno Leonhard (stnem. lewo + hart) silný (ako) lev, tal., špan.
Leonardo, maď. Lénárd, Lénárt, dom. Leo, Leoš, - Lea |
Leonid |
i Leonidas m.
z gréc. Leonídes syn leva, dom. Leo |
Leontín |
m. - Leontína
ž. z gréc. Leonteios leví, levovský, staršia podoba Leontius, rus.
Leontij, dom. Leo, - Lea |
Leopold |
m. - Leopoldína
ž. latinizované slovan. meno Luitpold (stnem. liut + bald) v ľude odvážny,
maď. Lipót, dom. Leo, Leoš, Poldo, - Lea |
Leoš |
m. pôv. dom.
podoba mien Leonard, Leopold |
Lesana |
ž. novšie, podľa
mena lesnej víly |
Lev |
m. dom. podoba
mena León (gréc. león, lat. leo lev) |
Levoslav |
m. - Levoslava
ž. novšie slovan. meno, jeho pôv. význam by bol oslavujúci (silu) leva,
silný ako lev |
Liana |
ž. z pomenovania
tropickej rastliny (liána) alebo pôv. dom. podoba mena Juliána, maď. Liána |
Libert |
m. z lat. libertus
prepustený z otroctva, slobodný, staršie aj Liberatus (lat.
liberatus oslobodený) |
Libérius |
m. u lat. liber
slobodný, rus. Liverij |
Libor |
m. čes. meno
zo slovan. Ľubor, splynulo s lat. Liborius |
Liborius |
m. z lat. nejasné
(Liberius ?), franc. Liboire (Liboár) |
Liboslav |
m. - Liboslava
ž. čes. meno, sloven. Ľuboslav, Ľuboslava |
Libuša |
ž. z čes. Libuše
(libý milý, príjemný, (ob)ľúbený), dom. Liba |
Liliana |
ž. z lat. liliana
ľaliová (lat. lilium ľalia) alebo z angl. dom. podôb Lilli,
Lilly mena Elisabeth Alžbeta, dom. Lila |
Linda |
ž. nejasné, zo
špan. linda krásna, nem. linde jemná, nežná alebo z dom. podoby
nem. mien Adelinda, Belinda |
Lineta |
ž. nejasné, azda
zo zdrobnených podôb Linette, Linetta dom. podoby (Lina, Line) mien Adelina,
Karolína |
Linhart |
m. veriant mena
Leonhard - Leonard |
Lívius |
m. - Lívia ž.
z mena rím. rodu Livius (asi z lat. lividus modrastý, olovovej farby),
dom. Livo, - Liva, Lila |
Líza |
ž. z dom. podoby
mena Alžbeta, rus. Liza, maď. Liza, Lizi, nem. Liese, dom. Lízina |
Loránt |
m. z maď. Lóránt,
to z nem. Roland alebo z franc. Laurent (Loran) Laurenc, dom. Lolo |
Loreta |
ž. azda zo zdrobnenej
podoby (Lorette) mena Lora (z mena Laurencia, Eleonóra) |
Lotar |
m. z nem. mena
Lothar (stnem. hlut + heri, hari) slávne vojsko, slávny vojskom,
pôv. významom blízke je meno Vojislav, franc. Lothaire (Lotér) |
Ľuba |
ž. pôv. dom.
podoba slovan. zložených mien Ľubomíra, Ľuboslava alebo priamo z príd. mena
ľúba milá, milovaná, čes. Ljuba, rus. Ľubov láska, dom. Ľubina,
Ľubica |
Ľuban |
m. pôv. srbochorv.
meno ľúby, milý, milovaný (ako Milan) |
Ľuben |
m. pôv. bulh.
meno (pozri Ľuban) |
Ľubica |
ž. pôv. srbochorv.
meno ľúba. milá, milovaná |
Ľubomír |
m. - Ľubomíra
ž. slovan. meno s pôv. významom ľúbiaci mier, mierumilovný,
pôv. významom blízke sú mená Slavomír, Miroslav, Fridrich, Manfréd, Irena,
dom. Ľubo, Ľuboš, - Ľuba, Ľubica, Ľubina |
Ľuboslav |
m. - Ľuboslava
ž. novšie slovan. meno podľa mien Ľubomír, Miroslav oslavujúci ľúbosť
alebo ľúbiaci slávu, blízke je Miloslav, čes. Liboslav, Liboslava,
dom. Ľubo, Ľuboš, Slavo, - Ľuba, Ľubica, Ľubina |
Ľubor |
m. sloven. meno
s pôv. významom ľúby, milý (azda skrátené z Ľubomír), čes. Libor |
Ľuboš |
m. pôv. dom.
podoba mien Ľubomír, Ľuboslav (ako Miloš), čes. Luboš, dom. Ľubo |
Ľubuša |
ž. nové, azda
podľa čes. mena Libuše, je aj Libuša |
Lucia |
ž. - Lucius m.
z lat. Lucius svetlý, žiariaci (lux svetlo), pôv. významom blízke
sú mená Svetlana, Klára, Roxana, čes. Lucie, franc. Lucie (Lusi), angl. Lucy
(Lusi), tal. Lucia (Lučia), maď. Luca, Lúcia, rus. Lukija, muž. tal. Lucio,
rus. Lukij, dom. resní analýz |
Lucián |
m. - Luciána
ž. z lat. Lucianus Luciov, patriaci Luciovi (lux svetlo), franc.
Lucien, žen. Lucienne (Lusien), dom. Luco, - Luca |
Ľudevít |
m. staršia podoba
mena Ľudovít |
Ľudmila |
ž. slovan. meno
s pôv. významom ľudu milá alebo milujúca ľud, čes. Ludmila,
Lidmila, maď. Ludmilla, rus. Ľudmila, dom. Ľuda, Ľudina |
Ľudomil |
m. - Ľudomila
ž. novšie sloven. meno utvorené podľa mena Ľudmila, dom. Ľudo, - Ľuda |
Ľudomír |
m. - Ľudomíra
ž. novšie slovan. meno, jeho pôv. význam by bol prinášajúci ľudu mier,
dom. Ľudo, - Ľuda |
Ľudovít |
m. - Ľudovíta
ž. z nem. mena Ludwig (stnem. hlút + víg) slávny boj, slávny bojovník,
preslávený v boji, pravdepodobne vplyvom slovan. zložených mien vznikla
podoba Ľudovít (ľud + vítať), staršia podoba bola Ľudevít, tal. Lodovico,
Ludovico, Luigi (Lresní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce prvního
období.?1je zůstatková hodnota na konci životnosti aktiva? |
|
je období.?je
odpisová sazba.?:Typ úročení : 0 = 360 dnů, 1 = skutečný stav, 3 = 365 dnů.???e
cena cenného p |
Lujza |
ž. z franc. Louise
(pozri pri mene Ľudovít), čes. Lujza, Ludvíka, tal. Luisa, Luigia, Gina (LUiza,
Luidžia, Džina) |
Lukáš |
m. z lat. Lucas
(z Lucanus pochádzajúci z Lukánie, krajiny v južnom Taliansku), nem.
Lukas, maď. Lukács (Lukáč), rus., ukr. Luka |
Lukrécius |
m. - Lukrécius
ž. z lat. Lucretius (rím. rodové meno, lat. lucrum zisk, lakomstvo),
rus. Lukrecij, žen. franc. Lucréce (Lukrés), tal. Lucrezia (Lukrécia) |
Lumír |
m. novšie čes.
meno utvorené podľa mena Ľubomír |
Luneta |
ž. nové meno,
azda z franc. alebo tal. zdrobnených dom. podôb Lunetta, Lunette mena Luna
(luna mesiac), pôv. významom blízke je meno Selena |
Lýdia |
ž. z gréc. Lydia
pochádzajúca z Lýdie, krajiny v Malej Ázii), čes. Lýdie, dom. Lída,
maď. Lídia, rus. Lidija, dom. Lyda |
Magda |
ž. pôv. dom.
podoba mena Magdaléna |
Magdaléna |
ž. z lat. Magdaléna
pochádzajúca z palestínskeho mesta Magdaly (hebr. magdala veža),
rus. Magdalina, franc. Madeleine (Madlén), maď. Magdolna, Madléna, dom. Magda,
Majdaléna, Majda, Magnuľa, Magnuša, Madlena, Lena |
Magnus |
m. z lat. magnus
veľký, mocný, prenes. slávny, blízky pôv. význam majú
mená Boleslav, Václav, Velislav |
Mahuliena |
ž. z čes. Mahulena
(J.Zeyer: Radúz a Mahulena), azda súvisí s niektorou zo starších podôb mena
Magdaléna |
Maja |
ž. pôv. dom.
podoba mena Mária, azda aj z lat. Maius (meno rím. boha rastu) veľký,
mocný alebo zo stind. mytologického mena Maya |
Majda |
ž. z dom. podoby
mena Magdaléna |
Makar |
m. z gréc. Makarios
blahoslavený, šťastný, staršia podoba Makárius, pôv. významom
blízke sú mená Beňadik, Felix a mená so základom blah |
Malvína |
ž. z nem. Malwine
(stnem. mahal + wini) priateľ práva, blízke sú mená Pravoslav, Justus,
rus. Maľvina, maď. Malvin, dom. Malva, Malka |
Manfréd |
m. z nem. Manfried
(stnem. man + fridu) mierumilovný muž, pôv. významom blízke sú mená
Fridrich, Miroslav, Slavomír, Irena |
Manon |
ž. pôv. franc.
dom. podoba mena Mária |
Mansvét |
m. z lat. Mansuetus
(manu suetus mierny, pokojný), blízke sú mená Klement, Miloslav |
Manuel |
m. - Manuela
ž. pôv. špan. podoba mena Emanuel |
Marcel |
m. - Marcela
ž. z lat. zdrobnenej podoby (Marcellus) mena Mercus Marek |
Marek |
m. z lat. Marcus
(meno rím. rodu, utvorené asi z mena rím. boha vojny Marsa, teda bojovník),
staršia podoba Markus, maď. Markus (Markuš), Márk, tal., špan. Marco, rus.
Mark, dom. Marko, Maroš |
Margaréta |
ž. z lat. margarita
perla (orient. pôvodu), variant mena Margita, rus. Margarita, poľ.
Malgorzata (Malgožata) |
Margita |
ž. z lat. margarita
perla (orient. pôvodu), čes. Markéta, maď. Margit, franc. Margot (Margo),
dom. Gita, Gituľa, Gituša |
Mária |
ž. z egypt. Mirjam
(mryjam milovaná bohom Jehovom), iné výklady spájajú meno s pôv. významom
pani, orodovkyňa, krásna a pod., čes. Marie, franc. Marion,
Manon, tal. Mariol, dom. Mara, Marča, Marčuľa, Mariena, Marína, Mariša, Maruša,
Maňa, Maja, Maresní analýzu.??z jednoho r |
Marián |
m. - Mariana
i Marianna ž. z lat. Marianus patriaci rím. rodu Mariovcov (Marius)
alebo mariánsky, zasvätený Márii, žen. podoby sa vykladajú aj
ako zložené z mien Mária a Anna, dom. Maroš, Maňo, - Maňa |
Marica |
ž. pôv. južnoslovan.
dom. podoba mena Mária |
Marieta |
ž. pôv. tal.
zdrobnená dom. podoba mena Mária |
Marína |
ž. pôv. dom.
podoba mena Mária alebo z lat. marina morská, blízke je meno Pelagia |
Mário |
m. pôv. tal.
podoba mena Márius |
Márius |
m. z rím. rodového
mena Merius (lat. mas, gen. maris muž), rus. Marij, maď. Máriusz (Márius),
poľ. Marius (Mariuš) |
Mariola |
ž. pôv. tal.
dom. podoba mena Mária |
Maroš |
m. pôv. dom.
podoba mien Martin, Marek, Marián |
Marta |
ž. z hebr. Már(a)thá
pani domu, gazdiná, prenes. starostlivá, rus. Marfa |
Martin |
m. - Martina
ž. z lat. Martinus zasvätený rím. bohovi vojny Marsovi, prenes.
bojovný (ako meno marek), žen. podoba u nás nová, ukr. Martyn, poľ. Marcin,
franc. Martin (Marten), maď. Márton, nór. Morten, dom. Marco, Maroš |
Martinián |
m. variant mena
Martin |
Matej |
m. - Mateja ž.
z hebr. Mattijah dar boha Jehovu, v gréc. sa rozlíšili podoby Mattiás
Matej a Matthaios Matúš, staršia podoba je Matiáš, žen. meno je u nás nové,
pôv. významom sú blízke mená Bohdan, Teodor, Dorota, Jonatán, lat. Matthias,
tal. Mattia, maresní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce prvního období.?1je
zůstatková hodnot |
Matilda |
ž. z nem. Mathilde,
Mechthild (stnem. maht + hiltja) silná, udatná bojovníčka, blízky pôv.
význam má meno Hilda, dom. Matila, Tilda, Tila |
Matúš |
m. z hebr. Mattithjah
dar boha Jehovu, v gréc. sa rozlíšili podoby Mattiás Matej a Matthaios
Matúš, pôv. významom blízke sú mená Bohdan, Božidar, Izidor, Teodor, Dorota,
Deodáta, Donát, Jonatán, Matej, lat. Matthaeus, čes. Matouš, poľ. Mateusz
(Mateuš),resní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce prvního období.?1je
zůstatková hodnota na konci životnosti a |
Maurícius |
m. staršia podoba
mena Móric |
Maurus |
m. z lat. Maurus
Maur, černoch, blízky pôv. význam má meno Móric, rus. Mavr,
žen. Mavra |
Maxim |
m. - Maxima ž.
z lat. maximus najväčší alebo z dom. podoby mena Maximilián, dom. Maxo,
Max |
Maximilián |
m. utvorené z
mien Maximus (najväčší) a Aemilianus (lat. aemulus horlivý,
nasledovník, pozri Emil), dom. Maxim, Maxo, Max |
Medard |
m. z franc. Médard,
to asi z nem. (stnem. maht + hart) mocný, udatný, lat. Medardus,
tal., špan. Medardo, maď. Medárd |
Medea |
ž. lat. z gréc.
Médeia šikovná, múdra |
Melánia |
ž. z gréc. malania
čierna, tmavá, dom. Melana, Mela |
Melchior |
m. z hebr. melk
or kráľ sveta, môj kráľ (je) svetlo, varianty sú Melichar, Melicher,
lat. Melchior, rus. Meľkior, maď. Menyhért (Meňhért) |
Melichar |
i Melicher m.
sloven. a čes. podoba mena Melchior, dom. Melo, Meľo, Melich, Meliš |
Melinda |
ž. nejasné, azda
z nem. Ermelinde, Irmlinde (stnem. irmin + linta)
veľká záštita |
Melita |
ž. nejasné, azda
z tal. podoby (Melitta) mena Melissa (gréc. mélissa včela, prenes.
usilovná), pôv. významom blízke je meno Debora |
Meluzína |
ž. nejasné, podľa
mena bájnej víly, franc. Mélusine |
Menhart |
m. z nem. Meinhart
(stnem. magan + hart) pevná moc, tvrdá sila, maď. Menyhért (Méňhért) |
Metaneta |
ž. nejasné, azda
podľa franc. a tal. zdrobnených podôb mien Meta (z Margaréta) alebo Metta
(z Matilda) |
Metod |
m. z gréc. Methodios
(methodos cesta za dačím, prenes. metóda), čes. Metoděj, poľ.
Metody, rus. Mefodij |
Mezalína |
ž. nejasné |
Mieroslav |
m. - Mieroslava
ž. novšia sloven. podoba mien Miroslav, Miroslava |
Michal |
m. - Michaela
i Michala ž. z hebr. Michaél ako boh, bohu podobný, rus. Michail,
ukr. Mychajlo, maď. Mihály (Miháj), franc. Michel (Mišel), špan. Miguel, žen.
mená sú novšie, rus. Michalina, maď. Mihaéla, franc. Michelle (Mišel), dom.
Mišo, Mišino, Mišresní analýzu.??z jednoho |
Mikuláš |
m. - Mikuláška
ž. z gréc. Nikoláos víťaziaci medzi ľuďmi, víťaz, pôv. významom
blízke sú mená Andronik, Nikodém, Nikita, Veronika, Viktor, Vincent, Hedviga,
Žigmund, lat. Nicolaus, nem. Nicolaus, Klaus, franc. Nicolas, tal. Nicola,
rus. Nikolaj, ukr. resní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce prvního
období.?1je zůst |
Milada |
ž. z čes., staršie
slovan. meno bolo Mlada mladá |
Miladín |
m. nové, nejasné,
azda súvisí z menom Milada, rus., bulh. Miladin |
Milan |
m. - Milana ž.
slovan. meno z príd. mena milý, pôv. významom blízke sú mená Amand, Amatus,
Gracián a mená zo základov ľub a mil |
Milena |
ž. slovan. meno
z príd. mena milý, teda milá, milovaná, aj dom. podoba mena Miloslava,
blízky pôv. význam majú mená Amáta, Amanda, Grácia a mená zo základov ľub
a mil |
Mileva |
ž. pôv. srbochorv.
obdoba mena Milena |
Milica |
ž. južnoslovan.
meno s pôv. významom milá, milovaná |
Milina |
ž. - Milín m.
sloven. mená utvorené z príd. mena milý |
Miliduch |
m. novšie sloven.
meno, jeho pôv. význam by bol milý duchom,
milujúci ducha (dušu) |
Milivoj |
m. slovan. meno
s pôv. významom milujúci voj, vojsko |
Milomír |
m. - Milomíra
ž. novšie meno, jeho pôv. význam by bol komu je milý
mier |
Miloň |
m. novšie meno
z príd. mena milý (milovaný) |
Milorad |
m. novšie, pôv.
južnoslovan. meno s pôv. významom milý, kto má rád milosť, blízke
je meno Miloslav |
Miloslav |
m. - Miloslava
ž. slovan. meno s pôv. významom milý, slávny milosťou alebo
milujúci slávu, dom. Milo, Miloš, Slavo, - Mila, Miluša, Slava |
Miloš |
m. pôv. dom.
podoba mena Miloslav alebo utvorené priamo z príd. mena milý
milý, milovaný |
Milota |
ž. žen. variant
mena Milutín, t.j. miláčik, milovaná |
Milovan |
m. - Milovana
ž. slovan. meno zo slova milovať, milovaný (ako Radovan), rus. Milovan |
Milovín |
m. variant mena
Milovan |
Milutín |
m. mužský variant
mena Milota (mohlo by byť aj Milotín), t.j. miláčik, milovaný,
srbochorv. Milutín, rus. Miľutin |
Mineta |
ž. pôv. franc.
zdrobnená podoba (Minette) mena Mine (z mien Hermine, Wilhelmine Hermína,
Vilma) |
Mira |
ž. pôv. dom.
podoba mien Jaromíra, Miroslava, Slavomíra |
Mirabela |
ž. z lat. mirabilis
zázračná, krásna, maď. Mirabella |
Miranda |
ž. z lat. miranda
obdivuhodná, úchvatná, maď. Mirandola, tal. Mirandolina |
Mirela |
ž. z tal. dom.
podoby (Mirella) mena Mirabella |
Miriam |
i Miriama ž.
hebr. variant mena Mária |
Mirón |
m. z gréc. myró
plačúci alebo z gréc. myron voňavý olej, rus. Miron |
Miroslav |
m. - Miroslava
ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci mier, mierumilovný,
blízky pôv. význam majú mená Slavomír, Ľubomír, Fridrich, Manfréd, Irenej,
dom. Miro, Miloš, Slavo, - Mira, Slava |
Mladen |
m. - Mladena
ž. pôv. južnoslovan. meno z príd. mena mladý |
Mladoň |
m. sloven. meno
z príd. mena mladý |
Mladotín |
m. - Mladotína
ž. sloven. meno s pôv. významom mladý |
Moderát |
m. - Moderáta
ž. z lat. Moderatus mierny, umiernený, rozvážny, staršia
podoba Moderátus |
Modest |
m. z lat. modestus
skromný, umiernený |
Mojmír |
m. slovan. meno
s pôv. významom môj mier, môj svet |
Mojtech |
m. staré sloven.
meno s pôv. významom moja útecha, moje potešenie |
Mojžiš |
m. z hebr. móšéh
vytiahnutý z vody alebo z egypt. mes (su) dieťa, syn,
lat. Moyses, rus. Mojsej, slovin. Mojzes, tal. Mosé (Mozé), maď. Mózes (Mózeš) |
Monika |
ž. asi z gréc.
monos jediný, osamelý alebo fen. meno s pôv. významom bohyňa,
dom. Mona |
Móric |
m. nem. meno
z lat. Mauritius pochádzajúci z Mauretánie v sev. Afrike, černoch,
staršia podoba Maurícius, rus. Mavrikij, nem. Moritz (Moric), čes. Mořic,
maď. Mór, Móric, franc. Maurice (Moris) |
Mstislav |
m. - Mstislava
ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci pomstu,
slávny pomstou |
Múdroslav |
m. novšie meno,
jeho pôv. význam by bol oslavujúci múdrosť, slávny múdrosťou,
blízke sú mená Sofron, Žofia |
Naďa |
ž. pôv. dom.
podoba mena Nadežda |
Nadežda |
ž. rus. meno,
kalk z gréc. Elpis nádej, poľ. Nadzieja, maď. Reményke (Reméňke, remény
nádej), franc. Espérence (Esperans nádej), dom. Naďa, Nadina,
Nadena |
Naneta |
ž. pôv. franc.
zdrobnená podoba (Nanette) mena Anna |
Napoleon |
m. franc. meno
z tal. Napoli (to z gréc. Neapolis Nové mesto), t.j.
pochádzajúci z Neapola |
Narcis |
m. - Narcisa
ž. z gréc. mytologického mena Narkissos, tal. Narcissus (gréc. narké omámenie),
t.j. omamný, aj názov kvetiny |
Nasťa |
ž. pôv. rus.
dom. podoba mena Nastasia Anastázia |
Natália |
ž. rus. meno
z lat. (dies) natalis deň narodenia alebo skôr z (Christi) natalia
Vianoce, t.j. vianočná |
Natan |
m. z hebr. Náthán
ten, kto dal, (boh) dal |
Natanael |
m. z hebr. Náthán
él boh dal, bohom daný, blízky pôv. význam majú mená Bohdan,
Jonatán, Teodor, Dorota, Izidor |
Nataša |
ž. pôv. rus.
dom. podoba mena Natália |
Neander |
m. nejasné |
Nehoslav |
m. novšie meno,
jeho pôv. význam by bol oslavujúci nehu, nežnosť |
Neméz |
m. - neméza ž.
asi podľa gréc. bohyne spravodlivej odplaty Nemesis, rus. Nemezij |
Nestor |
m. z gréc. mena
Nestór (vraj najstarší účastník bojov o Tróju) |
Nika |
ž. z gréc. mena
bohyne víťazstva Niké víťazstvo alebo pôv. dom. podoba mena Veronika,
pôv. významom blízke sú mená Berenika, Nikodém, Mikuláš, Viktor, Vincent |
Nikita |
m. rus. meno
z gréc. nikétés víťaz, pôv. významom blízke sú mená Nikodém, Viktor,
Mikuláš, Vincent |
Nikodém |
m. - Nikodéma
ž. gréc. Nikodémos v ľude víťazný, dom. Niko |
Nikola |
ž. z franc. Nicole,
ženskej podoby mena Nicolas Mikuláš |
Nina |
ž. rus. meno
asi z gréc. Ninos (pôv. názov mesta Ninive) alebo z dom. podôb mien zakončených
na -nina (tal. Giovannina) |
Noe |
m. - Noema ž.
z hebr. Noah pokoj, odpočinok, no(h)omí príjemný,
rozkošný, staršia podoba žen. mena bola Noémi |
Nora |
ž. sev. meno,
pôv. dom. podoba mena Eleonóra |
Norbert |
m. - Norberta
ž. nem. meno (zo stnem. nord + beraht) slávny Severan, dom. Noro, -
Nora, Berta |
Norma |
ž. nejasné, azda
žen. podoba mena Norman alebo z lat. norma pravidlo,
predpis |
Norman |
m. nem. meno
(zo stnem. nord + man) Severan, angl. Norman (Normen), dom. Norris |
Odeta |
ž. z franc. dom.
podoby Odette mena Odile Otília |
Oktavián |
m. z lat. Octavius
patriaci rím. rodu Octaviovcov (z lat. octavus ôsmy, ôsme
dieťa) |
Oktávius |
m. - Oktávia
ž. podľa mena rím. rodu Octavius (lat. octavus ôsmy, ôsme dieťa),
maď. Oktáv, rus. Oktavij |
Olaf |
m. sev. meno
(stisland. Óláfr stsev. an + leifr) potomok alebo božie dieťa,
švéd. Olof, nór. Olav |
Oldrich |
m. čes. Oldřich,
to zo stnem. uodal + richi dedičný vládca, nem. Ulrich, dom. Oldo |
Oleg |
m. - Oľga ž.
z rus. (škand. Helga zdravý, šťastný), pôv. významom sú blízke mená
Helga, Svatava, dom. Oľo, - Oľa, Olina, Oľča, Oľuša |
Oliva |
ž. variant mena
Olívia |
Oliver |
m. nejasné, azda
z lat. oliva oliva, pestovateľ olív alebo z nem. Alberich, škand.
Alvar (stnem. alp + heri, richi) vojsko duchov, elfov alebo
vládca pomocou duchov elfov |
Olívius |
m. - Olívia ž.
z lat. oliva, teda hádam pestovateľ olív alebo aj mierumilovný
(olivová ratolesť ako symbol mieru |
Olympia |
ž. z názvu vrchu
Olymp (gréc. Olympos), mytologického sídla bohov, olympios olympský,
prenes. božský, dom. Oľa |
Omar |
m. pôv. arab.
meno z hebr. ómér hovoriaci, dlho živý |
Ondrej |
m. variant mena
Andrej, čes. Ondřej, dom. Ondro, Ondráš, Ondriš, Oňo |
Orest |
m. z gréc. Orestés
vrchár, horal (oros vrch) |
Oskár |
m. z angl. Oscar,
nem. Ansgar (stnem. ans + gér) boží oštep, kopija, dom. Oso, Osino |
Osvald |
m. z nem. Oswald
(zo stangl. ós + stnem. waltan) božia vláda, boží vládca, maď.
Oszvald, Ozsvát (Osvald, Ožvát) |
Otakar |
i Otokar m. z
nem. Ottokar (stnem. ot + wakar) strážiaci majetok, bohatstvo, dom.
Oto |
Otília |
ž. pôv. franc.
meno Odile (zo stnem. Oda z Otberga, Othild, ót majetok, bohatstvo)
alebo priamo z nem. Othilde (stnem. ót + hiltja) mocná, bohatá bojovníčka,
nem. Odilie, rus. Otilija, dom. Otila, Ota, Tila |
Otmar |
m. nem. meno
(zo stnem. ót + máti) slávny bohatstvom, majetkom |
Oto |
m. - Ota ž. pôv.
dom. podoba mien Otokar, Otmar, variantom je meno Udo |
Ovídius |
m. podľa mena
rím. básnika Ovídia (z lat. ovis ovca), tal. Ovidio, franc. Ovide (Ovid) |
Oxana |
ž. pôv. ukr.
dom. podoba mena Xénia |
Palmíra |
ž. - Palmíro
m. pôv. gréc. meno z názvu sýr. mesta Palmyra (asi od slova palma), pôv. významom
blízke je meno Tamara |
Pamela |
ž. z gréc. pammeles
spevná, melodická alebo z gréc. meli med, t.j. plná medu,
medová, sladká |
Pamfil |
m. - Pamfília
ž. z gréc. Pamphilos všetkými milovaný, obľúbený, rus. Panfil |
Pankrác |
m. z gréc. pankratés
všemocný, vševládny, pôv. významom sú blízke mená Vševlad, Vsevolod,
lat. Pankratius, rus. Pankratij, maď. Pongrác |
Pantaleon |
m. z gréc. Pantaleón
silný ako lev alebo milostivý, milosrdný, rus. Pantalej, Pantelejmon,
maď. Pentele |
Paskal |
m. - Paskália
ž. z lat. Paschalis narodený na Veľkú noc (gréc. Paskales), tal. Pasquale,
rus. Paskaľ |
Patrik |
m. - Patrícia
ž. z lat. Patricius urodzený, patricijský (z pater otec),
muž. meno Petrik je pôv. írska podoba, angl. Patrick, franc. Patrice (Patris),
rus. Patrikej, dom. Paťo, - Paťa |
Patrokles |
m. z gréc. Patroklés
(patros + kleos) otcova sláva, rovnaký pôvod má meno Kleopatra, rus.
Patrokl |
Paulin |
m. - Paulína
ž. z lat. Paulinus Pavlov, patriaci Pavlovi, dom. Lina |
Pavol |
i Pavel m. -
Paula ž. z lat. paulus malý, prenes. skromný, lat. Paulus, nem.
Paul, franc. Paul (Pól), žen. Paule, Paulette (Pól, Polet), špan. Pablo, tal.
Paolo, fín. Paavo, maď. Pál, čes. Pavel, poľ. Pawel, srbochorv. Pavao, Pavle,
dom. Paľo, Pavo, Presní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce prvního
o |
Pelagia |
ž. z gréc. Pelagia
morská, po mori sa plaviaca, pôv. významom je asi blízke meno
Marína, rus. Pelageja, dom. Pela, Peľa |
Penelopa |
ž. z gréc. Penelopé
(z péne niť, vreteno) |
Peregrín |
m. - Peregrína
ž. z lat. Peregrinus pútnik, čes. Pelhřim, tal. Pellegrino |
Perikles |
m. gréc. meno
Perikles (peri + kleos) veľmi slávny |
Perla |
ž. nové meno,
sloven. veriant mena Margaréta, Margita |
Perzida |
ž. z gréc. Persida
pochádzajúca z Perzie, Peržanka |
Peter |
m. - Petra ž.
z gréc. petros skala, pevný ako skala, žen. meno je nové, skrátené
z mena Petronela, lat. Petrus, čes. Petr, maď. Péter, franc. Pierre, tal.
Pietro, špan. Pedro, rus., poľ. Piotr, srbochorv. Petar, dom. Petro, Peťo,
Petino, - Peťa, Petinresní anal |
Petrana |
ž. nové, utvorené
z mena Peter alebo Petronela |
Petronela |
ž. pôv. žen.
podoba mena Petrónius (lat. petra z gréc. petros skala), staršia podoba
Petronella, rus. Petronilla, dom. Petra, Nela, Petruša, Peťa, Petina |
Petrónius |
m. - Petrónia
ž. z rím. rodového mena Petronius (lat. petra, gréc. petros skala),
rus. Petronij |
Pius |
m. - Pia ž. z
lat. pius pobožný, zbožný, láskavý |
Placid |
m. - Placida
ž. z lat. placidus príjemný, prívetivý, staršia podoba Placidus, rus.
Plakid, franc. Placide (Plasid) |
Platón |
m. podľa mena
gréc. fylozofa Platóna (z gréc. platys plný, plecnatý) |
Polykarp |
m. - Polykarpa
ž. z gréc. Polykarpos mnohoplodný, úrodný, rus. Polikarp |
Polyxéna |
ž. z gréc. Polyxené
(poly veľa + xenos hosť) pohostinná |
Pomóna |
ž. nejasné |
Porfyr |
m. z gréc. porphyreos
purpurový, odetý do purpuru, rus. Porfirij |
Pravdoľub |
m. novšie sloven.
meno, jeho pôv. význam by bol ľúbiaci, milujúci pravdu |
Pravoľub |
m. - Pravoľuba
ž. novšie sloven. meno, pôv. význam by bol ľúbiaci pravdu, právo ako
v menách Pravomil, Pravoslav |
Pravomil |
m. - Parvomila
ž. novšie meno s pôv. významom milujúci právo, pravdu |
Pravoslav |
m. - Pravoslava
ž. novšie meno s pôv. významom oslavujúci právo, pravdu,
slávny pravdou |
Pribina |
m. slovan. meno
so základu by (pribývať pribúdať) alebo z Prvina
prvý sen |
Pribislav |
m. - Pribislava
ž. slovan. meno (pôv. Pribyslav) komu pribudlo slávy, srbochorv., slovin.
Pribislav, čes. Přibyslav, poľ. Przybyslaw |
Pribiš |
m. z čes. dom.
podoby Přibiš mena Přibyslav |
Prímus |
m. z lat. Primus
prvý, prvorodený, blízky pôv. význam má meno Prótus |
Priskus |
m. - Priska ž.
z rím. rodového mena Priscus (lat. priscus prvotný, starodávny,
staršia podoba žen. mena je Priška, špan. Prisco (Prisko), žen. Priscilla,
maď. žen. Piroska (Piroška) |
Procius |
m. nejasné, azda
súvisí s gréc. Próteus, lat. Proteus |
Prokop |
m. - Prokopa
ž. z gréc. Prokopios (prokópos pripravený na boj, prokoptó priekopník),
lat. Prokopius, rus. Prokofij |
Prosper |
m. z lat. prosperus
zdarný, prosperujúci |
Prótus |
m. z gréc. protós
prvý, prvorodený, pôv. významom blízke je meno Prímus |
Prudencius |
m. - Prudencia
ž. z lat. prudentia šikovnosť, dôvtip, múdrosť, franc.
Prudence (Prudans) |
Pýtia |
ž. z gréc. Pythia
(meno kňažky z delfskej veštiarne) |
Radana |
ž. novšie slovan.
meno, variant mena Radovana |
Radim |
m. slovan. meno,
pôv. dom. podoba mien Radimír, Radimil |
Radimír |
m. - Radimíra
ž. slovan. meno s pôv. významom kto má rád mier (svet) alebo starajúci
sa o mier, variantom je Radomír, staršie aj Radimer, Radmer, dom. Rado,
- Rada |
Radislav |
m. - Radislava
ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci radosť, radujúci sa
alebo starostlivý, variantom je Radoslav, starší variant Radslav (Raclav),
dom. Rado, - Rada |
Radivoj |
m. slovan. meno,
jeho pôv. význam by bol majúci rád vojsko alebo
starajúci sa o vojsko |
Radko |
m. - Radka ž.
pôv. dom. podoba zložených mien so základom rad |
Radomil |
m. - Radomila
ž. slovan. meno s pôv. významom milujúci radosť alebo starostlivý,
dom. Rado, - Rada |
Radomír |
m. - Radomíra
ž. variant mena Radimír |
Radoslav |
m. - Radoslava
ž. variant mena Radislav |
Radovan |
m. - Radovana
ž. slovan. meno s pôv. významom radujúci sa, rozradovaný, starší
variant bol Radvan, dom. Rado, - Rada |
Radúz |
m. novšie meno
utvorené zo základu rad, jeho pôv. význam by bol radujúci sa,
radostný |
Rafael |
m. - Rafaela
ž. z hebr. Rapháél uzdravil (ho) boh, rus. Rafail |
Rainer |
m. nem. meno
Reiner (stnem. ragin + heri) rozhodný bojovník,
múdry bojovník |
Rainold |
m. nem. meno
Reinhold (zo stnem. ragin + waltan) rozhodný, múdry vládca, tal. Rinaldo,
angl. Ronald |
Raisa |
ž. nejasné, najskôr
z gréc. radia ľahkomyselná, povoľná alebo z franc. s pôv. významom
mysliaca, veriaca, potom by bolo blízke meno Žofia |
Rajmund |
m. - Rajmunda
ž. nem. meno Reimund (stnem. ragin + munt) rozhodný, múdry ochranca,
rus. Rajmond, tal. Raimondo, špan. Raymundo, Ramón, žen. Ramona |
Ramón |
m. - Ramona ž.
špan. variant mena Rajmund |
Ramzes |
m. podľa mena
dynastie egypt. faraónov |
Rastic |
m. stará dom.
podoba mena Rastislav |
Rastimír |
m. novšie slovan.
meno, jeho pôv. význam by bol kto rozmnožuje, zveľaďuje
mier (svet) |
Rastislav |
m. - Rastislava
ž. slovan. meno s pôv. významom rastie v sláve, rozmnožuje slávu,
pôv. významom blízke je meno Krescenc, čes. Rostislav, dom. Rasťo, - Rasťa |
Ratibor |
m. slovan. meno
zložené zo slov rat vojna, ratiti bojovať, biť sa a bor
boj |
Ratislav |
m. - Ratislava
ž. slovan. meno s pôv. významom slávny vo vojne |
Rebeka |
ž. z hebr. Riwquá(h)
spojenie alebo tučná, alebo aj očarujúca, lat. Rebecca
(Rebekka), rus. Revekka, dom. Reba |
Regan |
m. nejasné, azda
umelá muž. podoba mena Regína (?) |
Regína |
ž. z lat. regina
kráľovná |
Regulus |
m. z lat. regulus
knieža, princ |
Remig |
m. z lat. Remigius
(remigius veslár, lodiar) |
Remus |
m. lat. meno
jedného z legendárnych zakladateľov Ríma (remus veslo), dom. Remo |
Renát |
i Renátus m.
- Renáta ž. z lat. renatus znovu narodený, franc. René, ž. Renée, dom.
Reno, - Rena |
René |
m. pôv. franc.
podoba mena Renatus |
Ria |
ž. pôv. dom.
podoba mena Adriána alebo Mária |
Richard |
m. - Richarda
ž. nem. meno (zo stnem. richi + hart) mocný, tvrdý vládca, maď. Rikárd,
špan. Ricardo (Rikardo), tal. Riccardo (Rikkardo), angl. dom. Rick, Dick,
poľ. Ryszard, dom. Rišo, Riko, - Rika, Riša |
Rinaldo |
m. pôv. tal.
podoba mena Rainold (nem. Reinold, Reinhold), lat. Reginaldus, tal. Reginaldo,
Rinaldo, dom. Rindo |
Rita |
ž. pôv. tal.
dom. podoba mena Margita (Margaréta, tal. Margherita) |
Róbert |
m. - Róberta
ž. nem. meno Robert zo staršieho Rodebert (stnem. hrót, hruod + beraht)
slávou ožiarený, slávny, varianty sú mená Rupert a Ruprecht, tal.
Roberto, angl. dom. Robby, Robin, Rob, Bobby, Bob, dom. Robo, Robino, Robušo,
- Roba, Robina |
Rodan |
m. nejasné, možno
zo srbochorv. rodan rodný |
Roderik |
m. - Roderika
ž. sev. podoba nem. mena Roderich (zo stnem. hród, hruod + richi) slávny
mocou, bohatstvom, slávny vládca, blízky pôv. význam má meno Romuald,
franc. Rodrigue, špan. Rodrigo, port. Rodrigues, tal. Roderico (Roderiko),
rus. Riurik, ukr. Rresn |
Roger |
m. pôv. franc.
podoba (Roger, čít. Rožé) nem. mena Rutger (zo stnem. hród, hruod + gér)
slávna kopija, slávny bojovník, blízke je meno Gerhard, angl.
Roger (Rodžer) |
Rochus |
m. asi z latinizovanej
nem. dom. podoby mena Rochwald (zo stnem. rohón + waltan) vládca povestný
bojovým krikom, maď. Rókus (Rókuš), tal. Rocco (Rokko), dom. Roch |
Roland |
m. nem. meno
(zo stnem. hród, hruod + nand) slávny a smelý teda slávny
hrdina, špan. Rolando, tal. Orlando, maď. Lóránt |
Rolf |
m. pôv. nem.
dom. podoba mena Rudolf |
Roman |
m. - Romana ž.
z lat. Romanus Riman, rímsky (občan), tal., špan. Romano, franc.
Romain (Romen), dom. Romo, - Roma |
Romeo |
m. tal. meno,
súvisí s lat. Roma Rím, teda asi pútnik do Ríma, alebo tal.
podoba mena Roman |
Romuald |
m. nem. meno
(zo stnem. hróm, hruom + waltan) slávny vládca, blízke je meno Roderik,
lat. Romualdus, rus. Romuaľd, dom. Romo |
Romulus |
m. lat. meno
jedného z legendárnych zakladateľov Ríma (z gréc. rhómé silný) |
Ronald |
m. pôv. angl.
podoba mena Rainold (nem. Reinold, Reinhold) |
Roxana |
ž. z gréc. Roxané
(perz. raobšna) svetlo, žiariaca, pôv. významom blízke sú mená
Lucia, Svetlana |
Róza |
ž. z lat. rosa
ruža alebo dom. podoba mena Rozália, franc,. Rose (Róz), maď. Rózsa
(Róža), poľ. Róža (Ruža) |
Rozália |
ž. pôv. tal.
meno z lat. rosaria ružová alebo z lat. rosalia sviatok ruží,
pôv. významom blízke sú mená Rusalka, Ružena, čes. Rozálie, rus. Rozalija,
dom. Rozáľa, Rozára, Róza |
Rozalín |
m. - Rozalína
ž. z angl. Rosaline, to z nem. Rosalinde (stnem. hród, hruod + lintja)
slávna záštita alebo rusá záštita, rusá obrankyňa (zo stnem.
(h)ros + lintja), rus. Rozalina, Rozalinda |
Rozeta |
ž. pôv. tal.
zdrobnená dom. podoba (Rosetta) mena Rozália |
Rozína |
ž. z nem. alebo
tal. dom. podoby (Rosina) mena Rozália, maď. Rozina, franc., nem. Rosine (Rozin) |
Rozita |
ž. pôv. špan.
dom. podoba mena Rozália |
Ruben |
m. z hebr. Rúbén
pozrite, syn, hľa, syn |
Rudolf |
m. - Rudolfa
i Rudolfína ž. pôv. nem. meno (zo stnem. hrót, hruot + wolf) slávny vlk,
rus. Rudoľf, franc. Rodolphe (Rodolf), Raoul (Raul), tal. Rodolfo, špan. Raul,
angl. Ralf, nem. dom. Rolf, Dolf, maď. Reszó (Režó), dom. Rudo, Rudino, -
Ruda, Rudina |
Rufínus |
m. - Rufína ž.
z lat. Rufinus (rufus červený, ryšavý), bolo aj staršie meno
Ryšavín, franc. Rufin (Rufen), tal. Rufino |
Rúfus |
m. z lat. rufus
červený, ryšavý, pôv. významom blízke sú mená Rumjana, Skarleta |
Rumjana |
ž. nové meno,
asi z rus. rumianyj rumenný, červený, rumiana
rúž na pery |
Rupert |
m. nem. meno,
variant mena Róbert |
Ruprecht |
m. nem. meno,
variant mena Róbert |
Rusalka |
ž. zo slova rusalka
víla, súvisí aj so slovom Rusadlia Turíce (z lat. rosalia
slávnosť ruží), pôv. významom je blízke meno Rozália |
Ružena |
ž. zo slova ruža
ako domáca paralela mena Rozália, čes. Rúžena, dom. Ruža, Róza |
Ružica |
ž. pôv. dom.
srbochorv. podoba mena Ruža, Róza |
Sabína |
ž. z lat. Sabina
pochádzajúca zo starotal. kmeňa Sabínov, dom. Saba |
Saloma |
ž. z hebr. šálóm
(gréc. Salómé) mier, pokoj, staršia podoba Salome, žen. podoba
mena Salomon Šalamún |
Saloména |
ž. z hebr. šálóm
mier, pokoj, variant mena Saloma, rus. Salomija, čes. Salomea |
Salvátor |
m. z lat. Salvator
záchranca, spasiteľ (salvus zdravý), tal. Salvatore,
špan, Salvador, rus. Saľvador, Spas, franc. Sauver (Sové), Sauveur (Sovór),
maď. Szalvátor, Udves (Udveš spasiteľ) |
Samson |
m. z hebr. Šimšón
slnečný, prenes. nepremožiteľný, gréc. Sampson, maď. Sámson
(Šámšon) |
Samuel |
m. - Samuela
ž. z hebr. š(e)múél meno božie (šém meno + el boh), rus.
Samuil, Samojlo, maď. Sámuel, Samu (Šámuel, Šamu), dom. Samo |
Sandro |
m. - Sandra ž.
pôv. tal. dom. podoba mena Alexander |
Sandy |
ž. angl. dom.
podoba mena Alexandra |
Sára |
ž. z hebr. Šárá(h)
kňažná, vznešená, angl., franc. Sarah, rus. Sarra, maď. Sára
(Šára) |
Saskia |
ž. nejasné, podľa
mena manželky hol. maliara Rembrandta |
Saturnín |
m. z lat. rodového
mena Saturninus podľa mena rím. boha roľníctva Saturna (lat. satur sýty,
nasýtený) |
Saul |
m. hebr. Šáúl
vyžiadaný, variantom je Šavol, rus. Sauľ, maď. Saul (Šaul) |
Sebastián |
m. z lat. Sebastianus
obyvateľ mesta Sebasty (gréc. sebastos úctyhodný, vznešený),
dom. variant Šebastián, rus. Sevasťjan, tal. Sebastiano, franc. Sébastien,
Bastien, maď. Sebestyén (Šebeštén, Šebó), dom. Šebo |
Selena |
ž. z gréc. seléné
mesiac, pôv. významom blízke je meno Luneta, nem. Selina |
Selma |
ž. pôv. dom.
podoba mena Anzelma (nem. Anselma) |
Serafa |
ž. pôv. dom.
podoba mena Serafína |
Serafín |
m. - Serafína
ž. z hebr. šáráf, tal. Serafinus ohnivý, horiaci, rus. Serafim,
tal. Serafino, dom. Seraf, Serafo, - Serafa |
Serena |
ž. z lat. serena
veselá, jasná |
Sergej |
m. pôv. rus.
podoba mena Sergius |
Sergius |
m. z mena rím.
rodu Sergius (z lat. servus sluha, strážca, pôv. významom blízke
je meno Abdon, rus. Sergej, ukr. Serhij, franc. Serge (Serž), tal. Sergio
(Serdžo) |
Servác |
m. z lat. Servatius
(servator záchranca, servatus zachránený), poľ. Servacy, rus.
Servatij, franc. Servais (Servé), tal. Servazio (Servacio) |
Servián |
m. z lat. Servianus
patriaci Serviovi, Serviov (lat. meno Servius) |
Severín |
m. z lat. Severinus
severis prísny, vážny) |
Scholastika |
ž. variant mena
Školastika |
Sibyla |
ž. z gréc. Sibylla
(orient. pôvodu), asi veštica, podľa mena veštice z delfskej veštiarne |
Sidón |
m. - Sidónia
ž. z lat. Sidonius pochádzajúci z mesta Sidonu (dnes Saidy v Libanone),
za domáce varianty sa pokladajú mená Zdenko, Zdenka, rus. Sidonija, angl.
Sydney, franc. Sidoine, Sidaine (Sidoen, Sidén), dom. Sido, Sidoš, - Sida,
Siduľa, Siduša |
Sigfríd |
m. nem. meno
Siegfried (zo stnem. sigu + fridu) víťazný mier, víťaziaci mierom,
pôv. významom blízke sú mená Žigmund, Viktor, Vincent, Nikodém, Mikuláš |
Silvián |
m. z lat. Silvanus
(meno lesného boha), lat. silva les, hora |
Silver |
m. z rím. rodového
mena Silverius (silva les, hora), rus. Siľverij, tal. Silverio, franc.
Silvéra (Silvér) |
Silvester |
m. z lat. silvestris
lesný, teda muž z lesa, čes. Silvestr, rus. Siľvestr, dom. Silvo,
Silo, Siloš |
Silvius |
m. - Silvia ž.
z rím. rodového mena Silvius (zo silva les, hora), rus. Siľvij, lat.
Silvio, dom. Silvo, Silo, Siloš, - Silva, Silvina, Silvuša |
Simeon |
m. pôv. lat.
podoba mena Šimon, rus. Semion, maď. Simeon, Semjén (Šimeon, Šemjén) |
Simona |
ž. pôv. franc.
žen. podoba mena Simeon |
Sírius |
m. asi podľa
názvu hviezdy Sírius |
Sixtus |
m. lat. meno
asi z gréc. xystos hladký, jemný alebo z lat. Sextus šiesty,
tal. Sisto, Sesto |
Skarleta |
ž. z angl. Scarlett
šarlátovo červená, ryšavá, pôv. významom blízke sú mená Rúfus,
Rumjana |
Skrolana |
ž. nejasné |
Sláva |
ž. pôv. dom.
podoba zložených slovan. mien, ako sú Boleslava, Jaroslava, Slavomíra |
Slavena |
ž. slovan. meno
s pôv. významom oslavovaná alebo pôv. dom. podoba zložených mien (ako
Sláva) |
Slaviboj |
m. slovan. meno
s pôv. významom oslavujúci boj, variantom je Slavibor aj Slavoboj |
Slavibor |
m. slovan. meno
s pôv. významom oslavujúci boj, variantom je meno Slaviboj aj Slavoboj |
Slavislav |
m. - Slavislava
ž. slovan. meno, jeho pôv. význam by bol oslavujúci
slávu (Slovanstvo?) |
Slávka |
ž. pôv. dom.
podoba zložených slovan. mien, ako sú Boleslava, Jaroslava, Slavomíra |
Slavoboj |
m. variant mena
Slaviboj (alebo Slavibor) |
Slavoj |
m. novšie čes.
meno utvorené podľa starých zložených mien (Slavivoj?) |
Slavoľub |
m. novšie sloven.
meno, jeho pôv. význam by bol milujúci, ľúbiaci slávu, je variantom
mena Slavomil, dom. Slavo |
Slavomil |
m. - Slavomila
ž. slovan. meno s pôv. významom milujúci slávu, variantom je Slavoľub,
dom. Slavo, - Slava |
Slavomír |
m. - Slavomíra
ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci mier (svet), slávny mier,
blízke sú mená Miroslav, Ľubomír, Fridrich, Manfréd, Irenej, dom. Slavo, -
Slava |
Sofia |
ž. pôv. rus.
podoba mena Žofia (lat. Sophia) |
Sofron |
m. - Sofrónia
ž. z gréc. sóphrón rozumný, múdry, staršia podoba Sofronius
(z lat.) |
Soňa |
ž. pôv. rus.
dom. podoba mena Žofia (rus. Sofija, gréc. Sophia), dom. Sonuľa, Soňuša |
Spiridon |
m. z gréc. Spyridón
rozsievač alebo z lat. spiritus duch, za jeho variant sa pokladá
aj meno Dušan, rus. Spiridon, lat. Spiridion, dom. Spiro |
Stacho |
m. pôv. dom.
podoba mena Stanislav alebo Eustach |
Stanimír |
m. slovan. meno
s pôv. významom upevňujúci mier, upevni mier |
Stanislav |
m. - Stanislava
ž. slovan. meno s pôv. významom staň sa slávnym, upevni slávu,
prenes. slávny bojovník, lat. Stanislaus, maď. Szaniszló (Sanisló),
nem. Stenzel (Štencl), dom. Stano, Stanušo, Stacho, Stašo, - Stanka, Stanuša |
Stela |
ž. z lat. Stella
hviezda, blízky pôv. význam majú mená Astra, Estera, Hvezdoň, Zvezdan,
špan. Estella |
Stibor |
m. variant mena
Ctibor |
Stojan |
m. - Stojana
ž. južnoslovan. meno s pôv. významom nech stojí,
nech je živý |
Svatava |
ž. čes. meno
súvisí s praslovan. svet veľký (až neskôr svetý), pôv. významom
blízke sú mená Heľga, Oľga |
Svätoboj |
m. slovan. meno
s pôv. významom veľký v boji, veľký bojovník, variantom je meno
Svätobor |
Svätobor |
m. slovan. meno
s pôv. významom veľký v boji, silný bojovník, variantom je meno
Svätoboj |
Svätomír |
m. - Svätomíra
ž. slovan. meno s pôv. významom veľký v mieri,
mierumilovný |
Svätopluk |
m. slovan. meno
s pôv. významom veľký medzi bojovníkmi, majúci mnoho plukov,
rus. Sviatopolk, čes. Svatopluk, dom. Sväto, Svaťo, Svätoš |
Svätoslav |
m. - Svätoslava
ž. slovan. meno, jeho pôv. význam by bol slávny silou, veľkosťou, rus.
Sviatoslav, čes. Svatoslav, dom. Sväto, Sväťo, Svätoš, - Sväta |
Svätoš |
m. pôv. dom.
podoba zložených mien Svätopluk, Svätoslav |
Sven |
m. sev. meno
(stisland. sveinn) mladík, mládenec, mladý bojovník,
švéd. Sven, dán. Svend |
Svetislav |
m. - Svetislava
ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci svetlo, svetlom slávny
(svet svetlo), variantom je meno Svetoslav |
Svetlana |
ž. z príd. mena
svetlý jasný, pôv. významom sú blízke mená Zora, Klára, Lucia, Roxana,
dom. Svetla, Svetluša |
Svetoslav |
m. - Svetoslava
ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci svetlo, svetlom slávny (svet
svetlo), variantom je meno Svetislav |
Svetozár |
m. slovan. meno
s pôv. významom svetelná žiara, žiariaci, dom. Sveto, Sveťo,
Svetino, Svetuš |
Svorad |
m. slovan. meno,
zo staršieho Svoj(i)rad kto má rád svojich, stará sa o svojich,
lat. Zorardus, maď. Szórád (Sórád), dom. Svoro |
Šalamún |
m. z hebr. š(e)lómó(h)
mierumilovný, lat. Salamon, maď. Salamon (Šalamon), čes. Šalamoun,
tur. Soliman, arab. Suleiman |
Šárka |
ž. čes. meno
podľa hrdinky legendárnej dievčenskej vojny |
Šarlota |
ž. pôv. franc.
podoba (Charlotte) mena Karolína, dom. Šára, Lota |
Šavol |
m. sloven. podoba
mena Saul, čes. Šavel, maď. Saul (Šaul) |
Šebastián |
m. dom. variant
mena Sebastián (lat. Sebastianus), maď. Sebestyén, Sebó (Šebeštén, Šebó),
dom. Šebo |
Šimon |
m. - Šimona ž.
z hebr. Šimhón počúvajúci, načúvajúci, lat. Simon, maď. Simon
(Šimon), poľ. Szymon (Šymon), dom. Šimo |
Školastika |
ž. z lat. scholastica
patriaca ku škole, školská, staršia podoba Scholastika |
Štefan |
m. - Štefánia
ž. gréc. Stephanos veniec víťaza, víťaz, pôv. významom blízke
sú mená Viktor, Žigmund, Nikodém, Mikuláš, lat. Stephanus, rus. Stepan, čes.
Štěpán, tal. Stefano, port. Estefano, špan. Esteban, franc. Étienne, maď.
Csépán (Čépán), István (resní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce
prvního období.?1je zůstatková hodnota na konci životnosti aktiva? |
|
je období
|
Tadeáš |
m. asi z hebr.
Taddai (lat. Thaddaeus), nejasné, azda šikovný, rozumný alebo smelý,
odvážny, poľ. Tadeusz (Tadeuš), maď. Tádé, rus. Fadej, tal. Taddeo |
Tajana |
ž. nejasné, azda
variant mena Dajana z Diana |
Tália |
ž. lat. Thalia
(gréc. Thaleia) kvitnúca, blízky pôv. význam majú mená Cvetan, Florián,
Kveta |
Tamara |
ž. z hebr. támár
ďatľová palma, pôv. významom blízke je meno Palmíra |
Tankréd |
m. sev. meno,
nem. Dankrad (zo stnem. dank + rát) duchovný poradca |
Taras |
m. rus. meno
z gréc. Tarassó znepokojujúci, rus. Tarasij, Taras |
Tasilo |
m. pôv. dom.
podoba lat. mena Tasso (nejasného pôvodu) |
Tatiana |
ž. z rus., tam
z lat. Tatianus patriaci do rím. rodu Tatiovcov (Tatius asi z gréc. tattó
ustanovovať, rozdeľovať), rus. Taťjana,
čes. Taťána, dom. Táňa, Taňa |
Teo |
m. - Tea ž. pôv.
dom. podoba mien so základom gréc. théos (lat. deus boh), ako sú Teodor,
Teofil, Dorota (gréc. Dorothea) |
Tekla |
ž. pôv. gréc.
dom. podoba Thekla z Theokleia božia sláva, pôv. významom blízke je
meno Bohuslava, franc. Thécle (Tékl), rus. Fiokla |
Teobald |
m. pogréčtená
podoba nem. mena Dietbald (stnem. diot + bald) v ľude smelý, odvážny,
lat. Theobaldus, franc. Thibaut (Tibót), maď. Tibád, Tibold, dom. Teo |
Teodor |
m. - Teodora
ž. z gréc. Theodóros boží dar, bohom darovaný, blízky pôv. význam
majú mená Fedor, Dorota, Bohdan, Božidar, Deodáta, Jonatán, Natanael, Izidor,
Matej, Matúš, bulh. Todor, maď. Tivadar, Tódor, rus. Fiodor, dom. Teo, Doro,
- Tea |
Teodorik |
m. z lat. Theodoricus,
to z nem. mena Dietrich, Detrich |
Teodot |
m. z gréc. Theodotos
daný bohmi, blízke je meno Teodor, rus. Fedot |
Teodoz |
m. - Teodózia
ž. z gréc. Theodosis dar boží, blízke je meno Teodor, staršia podoba
je Teodózius, rus. Fedosij, žen. Fedosja |
Teofan |
m. - Teofánia
ž. z gréc. Theophanés bohom ukázaný |
Teofil |
m. - Teofila
ž. z gréc. Theophilos bohu milý, pôv. významom je blízke meno Bohumil,
dom. Teo, - Tea |
Terézia |
ž. z gréc. Theresia
pochádzajúca z ostrova Thery (alebo z Therasie) alebo z gréc. térésis
záštita, ochrana, franc. Thérése (Teréz), maď. Teréz, Terézia,
čes. Terezie, Tereza, dom. Tereza, Tera, Réza, Terča, Terina, Teruša, Zina |
Tiber |
m. z lat. Tiberius
od rieky Tiber |
Tibor |
m. z lat. Tiburtius
Tiburčan, pochádzajúci z mesta Tibur (dnes Tivoli), staršia
podoba Tiburcius, maď. Tibor, Tiborc, rus. Tivurtij, špan. Tiburcio, dom.
Tibo, Tibino |
Ticián |
m. - Ticiána
ž. z lat. Titianus patriaci rodu Titius, tal. Tiziano, rus. Tician |
Tichomil |
m. slovan. meno,
jeho význam by bol milujúci ticho |
Tichomír |
m. - Tichomíra
ž. slovan. meno s pôv. významom tichý mier (svet) |
Tímea |
ž. maď. meno
z gréc. Euthymia dobrá a úctivá, počastná alebo podoba gréc.
mena Timothea uctievajúca boha, dom. Tima |
Timon |
m. z gréc. Timaó
uctievajúci alebo uctievaný |
Timotej |
m. - Timotea
ž. z gréc. Timotheos uctievajúci boha, staršia podoba Timoteus, pôv.
významom blízke sú mená Bohuslav, Ctiboh, rus. Timofej, maď. Timót, dom. Timo,
- Tima |
Títus |
m. z lat. Titus
(poľný) holub, pôv. významom blízke sú mená Jonáš, Kolumbína, dom.
Títo |
Tobiáš |
m. z hebr. Towijjáh
mojím majetkom je Jehova alebo Jehova je dobrý, lat. Tobias,
rus. Tovija, Tovij, dom. Tobo |
Tomáš |
m. - Tomáška
ž. z hebr. teóma dvojča, jeden z dvojčiat, lat. Thomas, maď.
Tamás (Tamáš), rus. Foma, ukr. Foma, Choma, dom. Tomo, Toman, Tomiš |
Tomislav |
m. slovan. meno
s pôv. významom utužujúci slávu (stslov. tomiti trápiť) |
Torkvát |
m. z lat. Torquatus
ozdobený (odmenený) zlatou reťazou, tal. Torquato, rus. Torkvato |
Toska |
ž. z tal. Tosca
Toskánka, pochádzajúca z Toskánie |
Trifon |
m. rus. meno
z gréc. tryphón žijúci v rozkoši alebo z gréc. Tritón (meno morského
boha), lat. Triton |
Tristan |
m. franc. meno
z kelt. Tristram huk, krik alebo z lat. tristis
smutný |
Trofín |
m. z gréc. Trophimos
živiteľ, rus. Trofim |
Trojan |
m. z bulh. Trojan
dieťa narodené z trojičiek alebo podľa mena rím. cisára Trajána |
Tulius |
m. - Tulia ž.
z lat. Tullius (rím. rodové meno) azda z lat. tolere
vychovávať |
Tvrdomír |
m. novšie sloven.
meno, jeho význam by bol utvrdzujúci, upevňujúci
mier |
Udo |
m. nem. meno,
variant mena Oto alebo dom. podoba mena Ulrich |
Ulrich |
m. - Ulrika ž.
nem. meno (stnem. uodal + richi) dedičný vládca, vládca nad dedičným
majetkom, iným variantom je meno Oldrich, maď. Ulrik |
Una |
ž. z lat. una
jedna, jediná alebo z ír. uan jahniatko,
ovečka |
Urban |
m. z lat. urbanus
mestský, mešťan, maď. Orbán |
Uriáš |
m. z hebr. úríjá(h)
moje svetlo je (boh) Jehova, blízkym variantom je meno Uriel, rus.
Urij, Urija, lat. Urias |
Uriel |
m. z hebr. úríel
moje svetlo je boh, blízkym variantom je meno Uriáš, rus. Uriil |
Uršuľa |
ž. z lat. ursa
medvedica, blízky pôv. význam má meno Bernard, poľ. Urszula (Uršula),
rus. Ursula, Ursulina, maď. Orsolya (Oršoja), Urzulina, čes. Uršula, Voršila,
dom. Uľa, Šuľa |
Václav |
m. - Václava
ž. slovan. meno s pôv. významom viac slávny, veľmi slávny, blízke
sú Boleslav, Velislav, lat. Venceslaus, nem. Wenzel,(maď. Vencel, rus. Viačeslav |
Vadim |
m. rus. meno
s xôv. výzoamom obviňovaný, oho~áraný, alebo súvisí so strus.
vaditi robiť zmätky, azda aj dom. podoba mena Vadimir |
Valdemar |
m. - Valdemara
ž. nem. meno Waldemar (zo stnem.0waltan + mári) vo vláde slávny,
slávny, mocný vládca, pôv. významom blízke je meno Vladislav, dom. Valdo |
Valentín |
m. - Valentína.
z lat. Valentinus (valens silný, zdrávý), rovnaký pôvod má meno Valér,
maď.0Bálint,(dom. Valent, Valo, Vaľo, - Vala, Vaľa |
Valér |
m. - Valéria
ž. z rím. rodového mena Valerius (z valens silný, zdravý), rovnaký
pôvod0má meno Valentín, rus. Valerij, žen. Valerija, čes. Valérie, dom. Vaľo,
Valo,- Vaľa, Vala |
Valerián |
m. z lat. Valerianus
patriaci rodu Valeriovcov |
Valter |
m. z nem. Walter
(stnem. waltan + heri) vládca vojska, vladár, vojvodca
(ako meno Vladivoj), tal. Gualtiero, franc. Gautier (Gotié) |
Vanda |
ž. poľ. meno
(Wanda), nejasné, azda z dom. podoby mena Wendel Václav |
Vanesa |
ž. angl. meno
umelo utvorené (J. Swift: Esther Vanhomrighová) |
Vasil |
m. rus. a ukr.
meno z gréc. Basileios kráľovský, staršia sloven. podoba Bazílius,
novšia Bazil, rus. Vasilij |
Vatroslav |
m. novšie južnoslovan.
meno s pôv. významom oslavujúci oheň, slávny ohňom, bojom, vzniklo
ako paralela mena Ignác |
Vavrinec |
m. západoslovan.
meno z lat. Laurentius Laurenc, čes. Vavřinec, dom. Vavro, Vavrino, Vavruš,
Vavrušo, Vavriš |
Vavzo |
m. pôv. dom.
podoba mena Vavrinec |
Vejan |
m. - Vejana ž.
nejasné |
Veleslav |
m. - Veleslava
ž. variant mena Velislav |
Velimír |
m. - Velimíra
ž. južnoslovan. meno s pôv. významom veľký mier (svet), dom. Veľo |
Velislav |
m. - Velislava
ž. slovan. meno s pôv. významom veľmi slávny, variantom je meno Veleslav,
blízke sú aj mená Boleslav a0Václav, dom. Veľo |
Vendelín |
m. - Vendelína
ž. pôv. dom. podoba mena Václav alebo nem. dom. podoba mena Wendelmar (stnem.
Vandal + mari, Wende polabský Slovan), dom. Vendel, Vendo, - Venda |
Venuša |
ž. z mena rím.
bohyne jari, krásy a lásky, z lat. Venus (venus slasť, rozkoš), rus.
Venera |
Verner |
m. nem. meno
Wernher (stnem. Warnen + heri) varujúci vojsko, strážca vojska,
franc. Vernier, Garnier (Vernié, Garnié) |
Verona |
ž. pôv. dom.
podoba mena Vezonika |
Veronika |
ž. z gréc. Bereniké
prinášajúca víťazstvo (alebo aj z gréc.-lat. vera iconica pravý
obraz), variantom je meno Berenika, blízky pôv. význam majú mená Hedviga,
Nikodém, Viktor, Víťazoslav, Vincent, Andronik, dom. Verona, Nika |
Vidor |
m. maď. meno,
paralela mena Hilarius Hilár (maď. vidam, vidor bodrý, veselý) |
Viera |
ž. slovan. meno,
stslov. preklad gréc. pistis (viera) alebo dom. podoba mena Veronika,
rus. Vera, čes. Věra, lat. Fides (viera), franc. Foi (Foa), špan. Fe |
Vieroľub |
m. sloven. meno,
jeho pôv. význam by bol ľúbiaci, milujúci vieru, je aj variant Vieromil |
Vieromil |
m. sloven. meno,
jeho pôv. význam by bol milujúci vieru, je aj variant Vieroľub |
Vieroslav |
m. - Vieroslava
ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci vieru,
slávny vierou |
Viktor |
m. - Viktória
ž. z lat. victor víťaz, victoria víťazstvo, pôv. významom blízke
sú mená Víťazoslav, Vincent, Žigmund, Sigfríd, Mikuláš, Nikodém, Hedviga,
Veronika, Andronik, tal., špan. Vittorio, maď. Gyózó (Ďózó víťaz),
dom. Viko, Vikino, Vico, - Viresní analýzu.?? |
Viktorián |
m. z lat. Victorianus
Viktorov, patriaci Viktorovi (alebo
víťazov2), variantom je meno Viktorín |
Viktorín |
m.!variant Viktorián |
Vilhelm |
m. - Vilhelmína
ž. nem. meno (zo stnem. willo + helm) vôľa a prilba, t.j.
pevnej vôle, na Slovensku sú to staršie podoby mien Viliam, Vilma |
Viliam |
m. - Vilma ž.
z angl. podoby mena Vilhelm, žen. meno z dom. podoby Wilhelma, staršia podoba
aj Vilím, angl. Wiliam (Viliem), Willy, Bill, franc. Guillaume (Gijóm), čes.
Vilém, rus. Viľgeľm, maď. Vilmos (Vilmoš), dom. Vilo, Vilino, - Vila, Vilica |
Vilibald |
m. nem. meno
(stnem. willo + bald) pevnej vôle, smelý,
odvážny |
Vilím |
m. staršia podoba
mena Viliam |
Vilma |
ž. z nem. dom.
podoby mena Vilhelma |
Vincent |
m. - Vincencia
ž. z lat. Vincentius (vincens premáhajúci, víťaziaci), pôv.
významom blízke sú mená Viktor, Viktória, čes. Vincenc, Čeněk, poľ. Wincenty,
maď. Vince, Bence, tal. Vincenzo (Vinčenco), nem. Winzenz (Vincenc), Winzent
(Vincent), dom. Vincoresní analýzu.?? |
Viola |
ž. z lát. viola
fialka2, rum. ^iorica, maď. Ibolya (Ifoja) fiálka |
Violeta |
ž. z nem. zdrobňujúcej
eom. podoby mena!Viola, franc. Violette, tal. Violetta |
Virgil |
m. z mena rím.
rodu Viroilius (Vergilius), lat. virgula prútik,
vetvička, ratolesť |
Virgín |
m. - Virgínia
ž. z lat. Virginius (meno rím. rodu), virgo, gen. virginis panna, častejšie
je žen. meno, tal. Virginio, žen. Virginia (Virdžinio, Virdžinia), franc.
žen. Virginie (Viržiní), čes. Virgin, Virgínie |
Vít |
m. z lat. vitus
živý, veselý, rád alebo z nem. weit široký, rozsiahly
(alebo zo stnem. witu les, lesný), pôv. významom by mohli byť blízke
mená Hilár, Kvído, nem. Weit (Vajt), franc. Guy (Gy), tal. Guido, špan. Quido |
Víťazoslav |
m. - Víťazoslava
ž. novšie sloven. meno, jeho pôv. význam by bol oslavujúci víťazstvo,
slávny víťaz, používalo sa ako paralela mena Viktor (víťaz),
čes. Vítězslav |
Vitold |
m. - Vi|olda
ž. nem. meno Witold (zo stnem. witu + waltin) ďaleko vládnuci, vládca
lesa, rus. Vitoľd, Vitovt |
Vivián |
m. - Viviána
ž z lat. Vivianus (vivus živý), variantom žen. mena je Bibiána |
Vladan |
m. - Vladana
ž. južnoslovan. meno, srbochorv. vlada vláda, moc, teda vládnuci,
vládca, variantom je meno Vladen, žen. Vladena |
Vladen |
m. - Vladena
ž. variant mena Vladan |
Vladimír |
m. - Vladimíra
ž. slovan. meno s pôv. významom vládni svetu, veľký vládca,
poľ. Wlodzimierz, rus. Volodimer, ukr. Volodymyr, maď. Ladomér, dom. Vlado,
Vladino, - Vlada, Mira |
Vladislav |
m. - Vladislava
ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci vládu (moc), slávny vládca,
variantom je meno Ladislav, poľ. Wladyslaw, rus. Vladislav, staršie aj Volodislav,
maď. Ulászló (Ulásló), dom. Vlado, Vladino, - Vlada |
Vladivoj |
m. slovan. meno
s pôv. významom vládca voja (vojska), vojvodca, blízke je meno
Vlater |
Vlasta |
ž. pôv. čes.
meno zo slovan. základu vlasť využitého vo viacerých zložených menách |
Vlastibor |
m. novšie slovan.
meno, jeho pôv. význam by bol bojovník o moc, vládu`(starší význam
slova vlasť bol vláda, moc) |
Vlastimil |
m. - Vlastimila
ž. slovan. meno s pôv. významom milujúci moc, vládu, eom. Vlasto, -
Vlasta |
Vlastimír |
m. slovan. meno
s pôv.`významom veľký, mocný vládca, dom. Vlasto |
Vlastislav |
m. - Vlastislava
ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci moc, vládu, slávny vládca,
poľ. Wloscislaw, dom. Vlasto, - Vlasta |
Vojeslav |
m. - Vojeslava
ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci vojsko, slávny vojskom,
staršie varianty aj Vojislav, Vojslav |
Vojmír |
m. staršie slovan.
meno, jeho pôv. význam by bol asi voju mier alebo
vojskom veľký |
Vojslav |
m. staršie slovan.
meno, variant mena Vojeslav |
Vojtech |
m. - Vojteška
ž. slovan. meno s pôv. významom tešiteľ vojska, útecha voja,
čes. Vojtěch, poľ. Wojciech, (za paralelné sa pokladajú nem. Adalbert, maď.
Béla), dom. Vojto, Vojtek, - Vojta |
Volfgang |
m. nem. meno
Wolfgang (stnem. wolf + gangan) vlčí chod, krok, paralelné mená sú
srbochorv. Vuk (vlk) a maď. Farkas (Farkaš vlk) |
Volfram |
m. nem. meno
Wolfram (zo stnem. wolf + hraban) vlk a havran |
Vratislav |
m. - Vratislava
ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci návrat alebo vracajúci
slávu, dom. Vrato, Vraťo |
Vratko |
m. pôv. dom.
podoba mena Vratislav |
Vsevolod |
m. rus. meno,
variant mena Vševlad, |
Vševlad |
m. staršie slovan.
meno s pôv. významom vládca všetkého , kto všetko zvládze, blízke
je meno Pankrác, |
Xavér |
m. z lat. Xaverius
(podľa názvu špan. zámku Javier, pôv. Etxaberi, bask. etxe dom, beri
nový), rus. Ksaverij, Saverij, poľ. Ksavery, tal. Saverio, |
Xénia |
ž. z gréc. xeniá
pohostinná, blízke sú mená Oxana, Polyxéna, rus. Ksenija, náreč. aj
Aksiňja, ukr. Oxana, |
Xenofón |
m. z gréc. Xenophon
cudzinec, doslova cudzí hlas, pôv. významom blízke sú mená Barbara,
Barbora, Gaston, rus. Ksenofont, |
Xerxes |
m. lat., z gréc.
Xerxes, podľa mena perz. kráľa , |
Yvata, Yvetta |
staršie podoby
mena Iveta, |
Yvona, Yvonna |
staršie podoby
mena Ivona, |
Záboj |
m. novšie čes.
meno utvorené zo základu boj, pôv. význam by bol teda asi bojovník, |
Zachariáš |
m. z hebr. Zehharjah
Jehova si spomenul, maď. Zakariás (Zakariáš), Zakária, tal. Zaccaria
(Cakkaria), dom. Zachar, Zacho, |
Zaida |
ž. pôv. dom.
podoba mena Zinajda alebo z arab. zaida zvyšok,
dodatok |
Zaira |
ž. nejasné, azda
z arab. záir hosť, hostia alebo z hebr., s pôv. významom
malá, maličká |
Záviš |
m. čes. meno,
asi starý variant slovan. mena Zavid |
Zbignev |
m. poľ. meno
slovan. pôvodu, jeho pôv. význam bol posilňujúci hnev, poľ. Zbygniew,
čes. Zbyhněv, strus. Izbygnev |
Zdenko |
m. - Zdenka ž.
z čes. dom. podôb mien Zdeslav, Zdislav, čes. Zdeněk, Zdeňka, dom. Zdeno,
- Zdena |
Zdislav |
m. - Zdislava
ž. slovan. meno s pôv. významom tu (zde) slávny alebo oslavujúci
prácu (dielo), ak je to slovný základ dě (dějati robiť, čes. dělat),
poľ. Zdzislaw, čes. Zdislav i Zdeslav, strus. Sděslav |
Zdravomil |
m. - Zdravomila
ž. nové meno podľa slovan. zložených mien, jeho pôv. význam by bol
milujúci zdravie |
Zemfír |
m. - Zemfíra
ž. z mena gréc, boha záp. vetrov Zefyros (lat. zephyrus mierny západný
vietor) alebo z hebr. sappir (gréc. sapfeiros) zafír, žen. maď.
Zamfira, rus. Zeffira |
Zemislav |
m. novšie slovan.
meno, jeho pôv. význam by bol oslavujúci zem |
Zenob |
m. - Zenóbia
ž. z gréc. Zenóbios božský život (Zeus, Zénos bol najvyšším gréc. bohom),
lat. Zenobius, rus. Zinovij |
Zenon |
m. gréc. meno
vzniklo skrátením mena Zenobios Zenob, lat. Zeno, tal. Zenone (Cenone), maď.
Zénó |
Zian |
m. asi variant
mena Dejan (dějati, diať robiť, čes. dělat) |
Zina |
ž. pôv. dom.
podoba mien Eufrozína, Rozína, Zinajda |
Zinajda |
ž. rus. meno
z gréc. Zénais, Zenaidos božský potomok, teda božská (od Zeus,
Zénos) |
Zita |
ž. asi z perz.
zita dievča alebo z tal. dom. podoby mena Felicita (aj tal. náreč.
zita, cita dievča) |
Zlata |
ž. z príd. mena
zlatý, teda zlatá, pôv. významom blízke sú mená Aurélia, Aranka |
Zlatan |
m. južnoslovan.
meno s pôv. významom zlatý |
Zlatica |
ž. pôv. južnoslovan.
meno z príd. mena zlatý, dom. Zlata, Zlatina, Zlatuša |
Zlatko |
m. pôv. dom.
podoba mena Zlatoň |
Zlatomír |
m. - Zlatomíra
ž. novšie slovan. meno, jeho pôv. význam by bol zlatý
mier (svet) |
Zlatoň |
m. sloven. meno
z príd. mena zlatý, variantom je meno Zlatoš |
Zlatoš |
m. variant mena
Zlatoň |
Zoa |
i Zoana ž. z
gréc. Zoé život, pôv. významom blízke sú mená Zosim, Živa, Eva |
Zoja |
ž. rus. podoba
mena Zoé Zoa |
Zoltán |
m. maď. meno
z tur. sultán, pôv. moc, vláda, alebo z južnoslovan. Zlatan, dom. Zolo |
Zora |
ž. slovan. meno
s pôv. významom zora, zornička, blízke sú mená Apolónia, Auróra |
Zoran |
m. - Zorana ž.
južnoslovan. meno zo slova zora |
Zoroslav |
m. - Zoroslava
ž. novšie slovan. meno, jeho pôv. význam by bol oslavujúci
zoru, zorničku |
Zosim |
m. z lat. Zosimus
(gréc. zóos živý, žijúci), pôv. významom blízke sú mená Zoa, Eva, Živa |
Zuzana |
ž. z hebr. šóšanná(h)
ľalia alebo lotos (vodná ľalia), lat., rus. Susanna, maď. Zsuzsa,
Zsuzsanna (Žuža, Žužanna), dom. Zuza, Zuzuľa |
Zvonimír |
m. - Zvonimíra
ž. novšie slovan. meno, jeho pôv. význam by bol zvoň (na) mier, dom.
Zvono, - Zvona |
Zvonislav |
m. - Zvonislava
ž. novšie slovan. meno, jeho pôv. význam by bol asi oslavujúci zvony. zvonenie,
dom. Zvono, - Zvona |
Žakelína |
ž. pôv. franc.
žen. podoba mena Jakub, (Jacques, žen. Jacueline (Žak, Žaklin) |
Žaneta |
ž. pôv. franc.
žen. podoba mena Ján (franc. Jean, žen. Jeannette (Žan, Žanet) |
Žarko |
m. južnoslovan.
meno s pôv. významom žiarivý |
Želimír |
m. - Želimíra
ž. južnoslovan. meno s pôv. významom želajúci (si) mier, varianty sú
mená Želmíra, Želmír, dom. Želo, Žeľo |
Želmíra |
ž. - Želmír m.
varianty mena Želimír, dom. Žela |
Želislav |
m. - Želislava
ž. južnoslovan. meno, jeho pôv. význam by bol želajúci (si) slávu alebo
so slávnym želaním |
Žigmund |
m. z nem. Siegmund
(zo stnem. sigu + munt) víťazná ochrana, ochranca víťazstva,
lat. Sigismundus, čes. Zikmund, maď. Zsigmond (Žigmond), poľ. Zygmunt, dom.
Žigo |
Žitomír |
m. - Žitomíra
ž. slovan. meno, jeho pôv. význam bol asi svet života |
Žitoslav |
m. - Žitoslava
ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci život, žitie alebo
so slávnym životom |
Živa |
ž. slovan. meno
z príd. mena živý, teda živá, pôv. významom blízke sú mená Eva, Zoa,
Zoja, Zosim |
Živan |
m. - Živana ž.
pôv. južnoslovan. meno z príd. mena živý |
Živena |
ž. slovan. meno
z príd. mena živý, aj z mena slova. bohyne úrody a života |
Živko |
m. pôv. dom.
podoba mena Živan |
Žofia |
ž. z gréc. Sophia
múdrosť, variantom je meno Soňa, rus. Sofija, poľ. Zofia, franc. Sophie
(Sofí), čes. Žofie, maď. Zsófia (Žófia), dom. Žofa, Žofina, Žoša, Fia |